Delené pracovné miesto (job sharing)

Za atypické formy zamestnávania považujeme také formy, ktoré sa od prevládajúcej formy pracovnoprávneho vzťahu (pracovného pomeru na dobu neurčitú na plný pracovný úväzok) odlišujú aspoň v jednom kritériu.

Inštitút deleného pracovného miesta sa ako netradičná forma zamestnania od klasického pracovného pomeru na dobu neurčitú na plný pracovný úväzok líši v nasledovnom:

• zamestnanec na delenom pracovnom mieste, na rozdiel od zamestnanca pracujúceho v pracovnom pomere na dobu neurčitú na tzv. „plný úväzok“, vykonáva prácu v rámci kratšieho pracovného času (napr. polovičný úväzok, tretinový atď.),
• zamestnanec na delenom pracovnom mieste poberá za výkon práce mzdu zodpovedajúcu dohodnutému kratšiemu pracovnému času.

Skúsenosti zo zahraničia s flexibilnými formami zamestnania potvrdzujú, že tieto formy zamestnávania prispievajú k spokojnosti zamestnancov, k zvyšovaniu kvality ich práce a efektívnosti pracovného procesu.

Jedným z dôvodov, pre ktoré sa zavádzal v roku 2011 inštitút deleného pracovného miesta, bolo, že skúsenosti zo zahraničia ukázali, že ide o inštitút, ktorý podporuje zamestnávanie zamestnancov s malými deťmi, študentov, osôb, ktoré chcú popri práci vykonávať aj iné činnosti (napr. zvýšiť si kvalifikáciu), ako aj osôb, ktoré sa pripravujú na prechod do dôchodku či osôb so zdravotným postihnutím, keďže prispieva k eliminovaniu ich sociálneho odlúčenia a k zvýšeniu kvality ich života.

Článok sa venuje pojmu delené pracovné miesto alebo tzv. „job sharing“ a právnej úprave deleného pracovného miesta v slovenskom právnom poriadku.

Právny rámec

Inštitút deleného pracovného miesta upravujú v Zákonníku práce nasledovné ustanovenia:

• § 49a – obsahujúci pojem deleného pracovného miesta, jednotlivých podmienok, ktoré s ...