Daňové výdavky na pracovné cesty podnikateľa

Všeobecná podmienka pre uplatnenie výdavku ako daňového výdavku je priamo uvedená v § 2 písm. i) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov („zákon o dani z príjmov“).

Podľa tohto ustanovenia je daňovým výdavkom výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11 zákona o dani z príjmov.

V § 19 ods. 1 zákona o dani z príjmov, ktorý bližšie špecifikuje uvedenú podmienku uplatňovania výdavku ako daňového výdavku, je ďalej ustanovené, že ak výšku výdavku (nákladu) limituje osobitný predpis, preukázaný výdavok (náklad) možno zahrnúť do daňových výdavkov najviac do výšky tohto limitu. Ak výšku výdavku (nákladu) limituje zákon o dani z príjmov alebo jeho zahrnutie v zdaňovacom období upravuje tento zákon v inej výške ako osobitný predpis, preukázaný výdavok (náklad) možno zahrnúť do daňových výdavkov len v rozsahu a za podmienok ustanovených v tomto zákone.

Podľa § 19 ods. 2 písm. e) zákona o dani z príjmov sú daňovými výdavkami aj výdavky (náklady) daňovníka s príjmami z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov vynaložené v súvislosti s činnosťou vykonávanou v inom mieste (v tuzemsku alebo v zahraničí), ako je miesto, v ktorom daňovník činnosť pravidelne vykonáva. Takýmito daňovými výdavkami sú výdavky (náklady):

• na stravovanie,
• naubytovanie,
• na cestovné dopravnými prostriedkami,
• nevyhnutne spojené s pobytom v inom mieste vykonávania činnosti, ako je miesto, v ktorom sa činnosť pravidelne vykonáva,
• do výšky náhrady za spotrebované pohonné látky a základnej náhrady za každý jeden kilometer jazdy podľa zákona o cestovných náhradách, ak daňovník na cestovanie využije vlastné osobné motorové vozidlo nezahrnuté do obchodného majetku.