Zhrnutie:
Kto sa veľa pýta, sa vraj aj veľa dozvie. Cieľom je objektivizácia znalostí, čo by malo byť víziou, výzvou i postojom pre múdrych.
Za štvrťstoročnicu (roky 1990 – 2015) vývoja moderného zdaňovania na Slovensku sa nazbieralo niekoľko tuctov otázok charakteru daňového tabu. Ich odtabuizovanie pomáha rastu žiaduceho daňovo-právneho povedomia obyvateľstva i podnikateľov.
Finančná negramotnosť v našej krajine je aj v súčasnosti značná a nedotýka sa len problematiky bankovníctva, ale aj mnohých otázok daňovníctva. Preto cieľom nasledovného príspevku je zodpovedať niektoré vybrané nezrozumiteľné, utajované i polemicky problematické daňové otázniky.
Know-how aj v oblasti zdaňovania sa dá budovať viacerými spôsobmi. Najlepšia je kombinácia. Jej súčasťou je aj zameranie sa na niektoré špeciálne otázky z daňovej oblasti, ktoré vôbec nie sú medializované alebo sa o nich viac hovorí len v kuloároch a na odborných vzdelávacích podujatiach sú tiež nedostupné. Napríklad tematika daňovej optimalizácie, daňových rajov, daňovej kreativity, postupy daňovej kontroly, prevencia pred daňovými rizikami, otázky daňových únikov i techniky podvodov na daniach atď.
Zbytočne zdramatizované témy
Nezvyčajné a špeciálne otázky sú v rámci nadštandardu vždy lukratívnejšie a viac žiaduce ako štandard „iba“ obyčajných. K problematike najkontroverznejších otáznikov z aktuálnej daňovej praxe sa dá poľahky dostať napríklad z rôznorodých názorov laikov i odborníkov na to, čo je a čo nie je daňový výdavok podľa § 19 a § 21 zákona číslo 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Prečo? Lebo v zákone sú uvedené nie taxatívne vyčerpávajúco všetky takéto výdavky, ale ako príklad len niektoré najfrekventovanejšie druhy takýchto nákladov.
Výchova je viac ako „iba“ vzdelávanie. Múdri nás naučili, že najviac sa dá naučiť všímaním si a pozorovaním, ale i kladením otázok. Poznanie aj v zdaňovaní sa odvíja práve od kultivovania a rozvíjania otázok i odpovedí. Aj v zdaňovaní totiž popri mnohých uzavretých (jasných) otázkach ešte existuje v podmienkach Slovenska veľmi veľa otvorených (nejasných) otázok. Daňovo-právne povedomie je treba kultivovať.
V danom smere stále existujú v SR aj po 25 rokoch vývoja novodobej daňovej praxe (skúsenosti za roky 1990 – 2015) niektoré zbytočne dramatizované a tabuizované témy. Také, ktoré však daňových špecialistov, daňových poradcov i daňové subjekty rozhodne zaujímajú.
Vyhýbanie sa odpovedi problém nerieši
V nižšie uvedenom portfóliu vybraných problémov sú tie, ktoré viac rokov rezonovali a ktoré aj v roku 2016 stále najviac zaujímajú daňové subjekty. Zvyčajne na ne nechce odpovedať žiadny z troch úrovní správcov dane – daňový úrad, colný úrad a komunálny úrad (obec, mesto). A okrem nezávislých odborníkov (kvôli pragmatizmu) sa im vyhýbajú aj závislí politici (kvôli populizmu).
Ak neodpovie ani daňový úrad, ani daňový poradca, ani Finančné riaditeľstvo SR, ani Ministerstvo financií SR – poznanie stagnuje. Preto nezaškodí určitá „glasnosť“ (verejná informovanosť) v podobe transparentnosti – ktorá podporuje produktívnu diskusiu. Riešené otázky sú širšie problémy, ktoré sú, podľa nášho osobného názoru, zložité. Často ide aj o krehké i spoločensky citlivé problémy na úseku daňového práva, ktoré je nutné prednostne systémovo a efektívne doriešiť.
K najčastejším citlivým daňovým otázkam sa už tradične daňoví odborníci, experti zo štátneho i privátneho sektoru – daňové orgány, zástupcovia MF SR a ich metodici, poradcovia, špecialisti, ekonómovia, finančníci a ďalší veľmi neradi vyjadrujú. Obchádzaním odpovedí sa však problém nerieši, len sa odkladá, zakrýva a prípadne skrýva pod stôl.
...