Tento článok je zameraný na daňovú optimalizáciu dane z príjmov právnickej osoby podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ZDP). Mapuje situácie, kde zákon umožňuje vybrať si postup zdanenia – samozrejme takých situácií nie je veľa.
Daňové zákony plnia funkciu zabezpečenia príjmov do štátneho rozpočtu, preto väčšina daňových pravidiel má charakter taxatívnych povinností, len v málo prípadoch je možnosť subjektívneho výberu.
Niektoré prípady subjektívneho výberu daňového postupu, ktoré sa dajú chápať ako priestor na optimalizáciu, uvádzame ďalej.
Obsah:
1. Odpočet daňovej straty
2. Odpočet daňovej straty právnym nástupcom po zlúčení
3. Malý podnik – podlimitné výnosy (znížená 15 % sadzba dane)
4. Daňová opravná položka k pohľadávke
5. Daňový odpis pohľadávky
6. Daňová strata z predaja pohľadávky
7. Daňové odpisy nehmotného majetku podľa účtovníctva
8. Dobrovoľné prerušenie daňových odpisov hmotného majetku
9. Dobrovoľné použitie kategórie podlimitného dlhodobého majetku
10. Dobrovoľné použitie kategórie podlimitného technického zhodnotenia
11. Dobrovoľná kapitalizácia investičných úrokov
12. Financovanie dlhom – nákladové úroky
13. Úhrada nákladov podmienených zaplatením
14. Postavenie mikrodaňovníka
15. Daňová a účtovná prevencia
16. Ďalšie možnosti optimalizácie dane z príjmov
Záver
1. Odpočet daňovej straty
Podnikanie je zo svojej podstaty riziková činnosť, čo štát v zákone o dani z príjmov zohľadňuje tým, že umožňuje odpočet daňovej straty.
Podľa súčasnej právnej úpravy v § 30 ZDP si daňový subjekt môže odpočítať daňovú stratu najviac do 5 rokov a najviac vo výške 50 % základu dane; teda podmienka rovnomernosti už neplatí, ale platí nadväznosť na dosiahnutý základ dane.
Odpočítať daňovú stratu je možnosť, nie povinnosť. Táto možnosť trvá 5 rokov, v konkrétnom roku je limitovaná len do polovice plusového základu dane.
Časový test 5 rokov plynie počas 5 bezprostredne po sebe nasledujúcich rokov, počnúc rokom bezprostredne nasledujúcim po roku, za ktorý bola daňová strata vykázaná. Podľa prechodných ustanovení v § 52zza ods. 16 ZDP prvýkrát platí táto právna úprava na daňovú stratu vykázanú za rok 2020.
Vo všeobecnosti platí pravidlo, že po márnom uplynutí časového obdobia piatich rokov neuplatnená suma daňovej straty prepadá.
Optimalizácia dane z príjmov môže byť čiastočne v tom, že podnik si naplánuje odpočet daňovej straty odhadom daňového základu na ďalšie roky tak, aby mu daňová strata neprepadla. Väčšinou podniky v praxi konajú tak, že sa snažia daňovú stratu odpočítať čo najskôr; je to však vecou individuálnej úvahy a preferencií.
Upozornenie!
Daňová strata a účtovná strata sú dva odlišné pojmy, ktoré sa riadia odlišnými pravidlami. Informácia o daňovej strate sa nachádza v daňovom priznaní a informácia o účtovnej strate sa nachádza v účtovníctve.
Poznámka:
Odpočet daňovej straty pred rokom 2020 (rok 2018, 2019) dobieha rovnomerne vo výške jednej štvrtiny podľa predošlej právnej úpravy, pričom rok 2018 mohol byť už umorený podľa § 24b lex korona; treba postupovať podľa poučenia k vyplneniu tlačiva daňového priznania.
Príklad č. 1
Obchodná spoločnosť vykázala za rok 2019 daňovú stratu v sume 8 000 eur. Podľa právnej úpravy § 30 ZDP do konca roku 2019 si môže túto stratu odpočítavať rovnomerne vo výšky jednej štvrtiny ročne, teda v sume 2 000 (8 000 : 4 = 2 000) – v rokoch 2020, 2021, 2022, 2023. Ďalej spoločnosť na rok 2021 vykázala daňovú stratu v sume 12 000 eur. V roku 2022 bola spoločnosť podnikateľsky úspešnejšia a vykázala základ dane v sume 20 000 eur. Podľa právnej úpravy § 30 ZDP platnej od roku 2020 včítane si môže túto stratu odpočítať do výšky 50 % základu dane, teda do sumy 10 000 eur.
Obchodná spoločnosť si teda spolu za rok 2022 môže odpočítať od základu dane sumu 12 000 eur (2 000 + 10 000). Na odpočítanie jej zostane ešte štvrtá štvrtina z roku 2019 v sume 2 000 eur a zbytok straty z roku 2021 v sume 2 000 eur.
2. Odpočet daňovej straty ...
Súhlas s použitím cookies
Vlastné nastavenie cookies