Daňová exekúcia zrážkami zo mzdy a z iných príjmov

Daňová exekúcia je nútený výkon, pri ktorom správca dane (daňový úrad alebo colný úrad) z úradnej moci vymáha zaplatenie daňového nedoplatku, iného peňažného plnenia uloženého rozhodnutím a exekučné náklady v súlade so zákonom č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZSD“).

Správca dane (ďalej aj „oprávnený“) môže vykonávať daňovú exekúciu viacerými spôsobmi, často však zrážkami zo mzdy a iných príjmov, pretože ide o možnosť, kedy je najľahšie dosiahnuť zaplatenie daňového nedoplatku a s tým súvisiaceho peňažného plnenia v prípade, kde ako daňový dlžník (ďalej aj „povinný“) vystupuje fyzická osoba, ktorá má u zamestnávateľa pravidelný príjem z pracovnej činnosti.

Postup pri výkone daňovej exekúcie zrážkami zo mzdy a z iných príjmov je ustanovený v § 99 až § 106 ZSD. Ak sa v ustanoveniach o daňovej exekúcii zrážkami zo mzdy uvádza platiteľ mzdy, vzťahujú sa príslušné ustanovenia na právnickú alebo fyzickú osobu (ďalej aj „zamestnávateľ“), voči ktorej má daňový dlžník (ďalej aj „zamestnanec“) nárok na mzdu a iný príjem.

Zrážky zo mzdy a iných príjmov predstavujú zásah do práv zamestnanca. Za ich vykonanie podľa príslušných právnych predpisov zodpovedá zamestnávateľ v rámci mzdovej uzávierky za príslušný kalendárny mesiac.

Základnou právnou normou, ktorou sa riadi postup pri určení sumy zrážky zo mzdy a iných príjmov, je nariadenie vlády SR č. 268/2006 Z. z. o rozsahu zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia v znení neskorších predpisov, ktoré bolo naposledy novelizované zákonom č. 216/2013 Z. z. ku dňu 1. 11. 2013 (ďalej len „nariadenie vlády“).

Zrážky zo mzdy a iných príjmov je možné vykonávať len v rozsahu ustanovenom v nariadení vlády, ktoré bolo vydané v nadväznosti na:

• § 278 ods. 1 a § 279 ods. 3 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“) a
• § 70 ods. 1 a § 71 ods. 3 zákona NR SR č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „EP“).

Exekúciu zrážkou zo mzdy zamestnanca podľa ZSD, OSP a EP môže zamestnávateľ vykonať až potom, čo zabezpečí odvod povinných zrážok zo mzdy zamestnanca podľa § 131 ods. 1 a ods. 2 písm. a) zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“).

1. Priebeh daňového exekučného konania

Základným predpokladom daňového exekučného konania je existencia daňového exekučného titulu. Výsledkom daňového exekučného konania je daňová exekúcia.

Exekučným titulom je:

• právoplatné a vykonateľné rozhodnutie,
• vykonateľný výkaz daňových nedoplatkov,
• jednotný exekučný titul.

Právoplatné a vykonateľné rozhodnutie podľa § 63 ods. 3 ZSD, ktorým bolo uložené peňažné plnenie, obsahuje najmä: označenie orgánu, ktorý ho vydal, číslo a dátum rozhodnutia, meno, priezvisko a adresu fyzickej osoby, o ktorej sa rozhodlo, IČO v prípade, ak bolo pridelené, výrok, lehotu plnenia povinnosti, poučenie, vlastnoručný podpis povereného zamestnanca finančného riaditeľstva alebo správcu dane a pečiatku.

Vykonateľný výkaz daňových nedoplatkov podľa § 89 ods. 2 ZSD, ktorý správca dane zostaví z údajov evidencie daní, obsahuje: označenie daňového dlžníka, výšku daňových nedoplatkov podľa daňových priznaní, opravných daňových priznaní, dodatočných daňových priznaní alebo oznámení podľa osobitných predpisov, výšku daňových nedoplatkov vzniknutých nezaplatením dane bez podania daňového priznania, výšku daňových nedoplatkov podľa právoplatných rozhodnutí v členení podľa jednotlivých druhov daní, pôvodnú splatnosť daní, deň, ku ktorému je výkaz daňových nedoplatkov zostavovaný.

Jednotný exekučný titul predstavuje doklad vyhotovený členským štátom EÚ, ktorý žiada iný členský štát EÚ o pomoc pri vymáhaní nedoplatkov daní.

Právnu úpravu pre jednotný exekučný titul neustanovuje ZSD, ale zákon č. 466/2009 Z. z. o medzinárodnej pomoci pri vymáhaní niektorých finančných pohľadávok ...