Čiastkové výsledky snáh o modernizáciu a unifikáciu československého trestného práva dvadsiatych rokov minulého storočia

Jaromír Šmátrala
denný doktorand Fakulta práva,
Ústav verejného práva,
Paneurópska vysoká škola

Úvod

Československé trestné právo, podobne ako celý právny poriadok, vychádzalo predovšetkým z recipovaných právnych predpisov. Po vzniku republiky bolo prvoradou úlohou československých orgánov zjednotiť trestné právo. Úloha, ktorá sa spočiatku zdala byť celkom jednoduchá, sa ale premenila do zložitého problému. Do jeho riešenia sa premietali rôzne odborné predstavy a koncepcie, vplyvy odlišnej uhorskej a rakúskej právnej úpravy, teda to, že v Československu vedľa seba platili dve niekedy aj koncepčne odlišné úpravy trestného práva hmotného aj procesného, ale aj rôzne politické záujmy.

1. Recepcia trestných zákonov na Slovensku po 1. svetovej vojne

Na konci prvej svetovej vojny 28. októbra 1918 bola v Prahe vyhlásená Československá republika a prijatý zákon č. 11/1918 Zb. o zriadení samostatného štátu československého (recepčný zákon), ktorý ustanovením druhého článku prevzal pre českú časť nového československého štátu rakúsky a pre slovenskú časť štátu uhorský právny poriadok.

Z trestných zákonov sa pre slovenské územie recipovali predovšetkým trestný zákonník o zločinoch a prečinoch (zák. čl. 5/1878).Text zákona i s neskoršími zmenami napríklad in Ráliš, A.: Slovenské trestné zákony. Bratislava. 1943.

Uhorský trestnoprávny kódex, nazývaný podľa svojho autora – významného kriminalistu profesora K. Csemegiho – Codex Csemegi, bol produktom oneskoreného liberalistického kapitalizmu. Jeho úlohou bolo ochraňovať spoločenský a hospodársky poriadok. Vychádzal z tzv. „klasickej dogmatickej trestnoprávnej školy“, ktorá chápala trestný delikt predovšetkým ako skutočnosť naplňujúcu objektívne znaky a osobnosť vinníka odsúvala do úzadia, teda zameriavala sa na trestný čin skôr z pohľadu právneho, ako zo spoločenského. Keď vezmeme do úvahy, že išlo o prvú kodifikáciu uhorského trestného práva, jeho názvoslovie a štruktúra boli oproti stavu, v ktorom sa uhorské trestné právo doteraz nachádzalo, jednoznačne kvalitné, jasné a presné.

O rok neskôr ho doplnil trestný zákon o priestupkoch (zák. čl. 40/1879).Text zákona i s neskoršími zmenami napríklad in Ráliš, A.: Slovenské trestné zákony. Bratislava. 1943. Mnohé priestupky boli obsiahnuté aj v štatútoch župných a mestských municípií. Obidva zákonníky nadobudli účinnosť 1. septembra 1880 a novelizované boli v roku 1897 a 1908. Medzi ďalšie recipované zákony s trestnoprávnym obsahom a s platnosťou pre východnú časť Československej republiky patrili „tlačový zákon (zák. čl. 14/1914)“Text zákona i s neskoršími zmenami napríklad in Hrabánek, J., Milota, A.: Tiskové právo československé. Ochrana cti, tiskové novely, slovenské tiskové zákony, redaktorský zákon atď. Praha. 1938. s. 65 – 84. a „zákon o ochrane cti (zák. čl. 41/1914)“.Text zákona i s neskoršími zmenami napríklad in Milota, A., Nožička, J.: Trestné zákony zeme Slovenskej a Podkarpatoruskej. Bratislava. 1931. s. 492 – 508.

V oblasti trestného práva procesného bol prevzatý „uhorský trestný poriadok (zák. č. 33/1896“),Text zákona i s neskoršími zmenami napríklad in Worel, O., Milota, A., Stuna, S.: Trestní řád platný na Slovensku a Podkarpatské Rusi. Praha. 1922. ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 1900. Obsahovo i formou môžeme hovoriť, že mu bol vzorom francúzsky a nemecký trestný poriadok. Obsahoval stručné a jasné normy a dôsledne vychádzal z obžalovacej zásady. Bol liberálnejší, humanitnejší a modernejší ako jeho rakúsky náprotivok.

2. Snahy o unifikáciu (a modernizáciu) trestného práva

Pri unifikácii trestného práva v novovzniknutej Československej republike sa musel zákonodarca v podstatných bodoch odlišovať od ideových názorov, z ktorých pozostávali staré zákony. Obdobie, v ktorom vznikli, bolo totiž odlišné od demokratickej republiky a mnohé problémy sa v ňom riešili úplne inak. Veľa právnych statkov sa zmenilo a taktiež sa zmenila potreba ochrany, ktorú im trestné právo malo poskytovať. Niekde bola trestná represia platných trestných zákonov považovaná za nedostačujúcu, inde zas za priveľkú. Ak chcel zákonodarca splniť jednu zo svojich úloh, a to stanoviť hranicu medzi dovoleným a zakázaným konaním, musel na tieto otázky a problémy jasne v trestnom zákone odpovedať. Táto nutnosť úpravy trestných zákonov sa vyžadovala už dávno v Rakúsku, ako aj v Uhorsku.Milota, A.: Reforma trestního zákona v Československu. Praha 1934, citované podľa Soukup, L.: Antologie československé právní vědy v letech 1918 – 1939. Uspořádala Petra Skřejpková. Linde Praha 2009. s. 372 – 373. V činnosti československých orgánov teda nemohlo ísť iba o unifikáciu, ale zároveň aj o modetnizáciu.

Dňa 14. júna 1920 sa poradou, ...