Nevyhnutnou súčasťou podnikania sú pracovné cesty a s tým spojené cestovné náhrady. Cestovné náhrady sú daňovým výdavkom v prípade, že boli vynaložené v súvislosti s dosahovaním, zabezpečením a udržiavaním príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.
Legislatívne sú cestovné náhrady špecifikované:
- v zákone č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o cestovných náhradách“),
- v zákone č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“),
- v opatrení Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 148/2018 Z. z. o sumách stravného,
- v opatrení Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 401/2012 Z. z., ktorým sa ustanovujú základné sadzby stravného v eurách alebo v cudzej mene pri zahraničných pracovných cestách.
Cestovné náhrady konkrétne pre samostatne zárobkovo činnú osobu (ďalej len „SZČO“) nájdeme presne charakterizované v zákone o dani z príjmov v § 19 ods. 2 písm. e) ZDP.
Obsah:
1. Čo je pracovná cesta u SZČO
2. Daňovo uznateľné výdavky
2.1 Stravovanie
2.2 Ubytovanie
2.3 Cestovné dopravnými prostriedkami
2.4 Nevyhnutné výdavky spojené s pobytom v tomto mieste
Záver
1. Čo je pracovná cesta u SZČO
Dôležitým faktorom je účel pracovnej cesty a fakt, že sa činnosť vykonáva v inom mieste, ako je miesto, v ktorom sa činnosť pravidelne vykonáva.
Účelom pracovnej cesty v súvislosti s dosahovaním príjmov SZČO môže byť napr. obchodné rokovanie, nákup materiálu, odborné školenie alebo samotný výkon práce práve mimo miesta, v ktorom sa činnosť pravidelne vykonáva.
Je teda potrebné posúdiť, či daná pracovná cesta nie je súkromná, či nejde o návštevu známych, ale či skutočne súvisí s dosahovaním, zabezpečovaním a udržovaním príjmov SZČO. Bremeno dokazovania je vždy na SZČO, napr. objednávka, vystavená faktúra, pozvánka na školenie, seminár, prípadne emailová komunikácia.
Iným miestom, ako je miesto, v ktorom činnosť pravidelne vykonáva, je napr., ak má SZČO ako miesto podnikania miesto trvalého bydliska, ale činnosť vykonáva v prevádzke (v predajni, v ambulancii, v kancelárii...), ktorú má zriadenú na výkon činnosti a sídlo prevádzky nie je totožné s miestom trvalého bydliska SZČO, potom je miesto pravidelného vykonávania činnosti miesto, v ktorom je zriadená prevádzka.
Pracovnou cestou by tak nemala byť cesta z miesta trvalého bydliska do tejto prevádzky, aj keď má SZČO uvedené v živnostenskom liste alebo v inom oprávnení na výkon podnikateľskej činnosti ako miesto podnikania trvalé bydlisko.
Ak vzhľadom na charakter vykonávanej podnikateľskej činnosti je obťažné vymedziť miesto pravidelného vykonávania činnosti, je možné za miesto pravidelného vykonávania činnosti považovať miesto podnikania uvedené v oprávnení na výkon podnikateľskej činnosti, a to aj vtedy, ak je ako miesto podnikania v oprávnení uvedené trvalé bydlisko.
To znamená, že ak SZČO vykonáva podnikateľskú činnosť, pri ktorej musí často meniť miesto pracoviska (napr. sprostredkovateľ, stavbár, maliar, lektor, ktorý učí priamo u klienta...), potom je pracovnou cestou každá cesta z miesta trvalého bydliska ku klientovi a späť.
2. Daňovo uznateľné výdavky
Po posúdení, že ide o pracovnú cestu, a po stanovení časového rozpätia pracovnej cesty je možné si uplatniť daňové výdavky:
- na stravovanie,
- na ubytovanie,
- na cestovné dopravnými prostriedkami a
- nevyhnutné výdavky spojené s pobytom v tomto mieste,
a to ...