Čerpanie dovolenky a jej krátenie v príkladoch

V praxi môže dôjsť ku kráteniu dovolenky, ak zamestnanec vymešká v práci dni, ktoré sa nepovažujú za výkon práce. Kedy a v akom rozsahu možno zamestnancovi dovolenku krátiť, vás oboznámime v nasledovnom článku.

Inštitút dovolenky, ktorého cieľom je zotavenie sa po práci a načerpanie nových síl do ďalšieho obdobia, je ustanovený v Zákonníku práce. Dĺžka dovolenky sa ustanovuje v kalendárnych týždňoch. Základná výmera dovolenky je najmenej štyri týždne. Na túto dovolenku má nárok každý zamestnanec, ktorý uzatvorí pracovný pomer bez ohľadu na vek a odpracované roky. Dovolenka vo výmere najmenej piatich týždňov patrí zamestnancovi, ktorý do konca kalendárneho roka dovŕši 33 rokov veku, a zamestnancovi (bez ohľadu na jeho vek), ktorý sa trvale stará o dieťa (novela č. 380/2019 Z. z. s účinnosťou od 1. 1. 2020).

Zamestnanec by si mal dovolenku, na ktorú mu vznikol nárok v kalendárnom roku, vyčerpať do konca tohto kalendárneho roka. V takomto prípade dovolenka plní účel, na ktorý bola určená. To je však ideálny stav, ktorý sa v praxi nedarí vždy zrealizovať. Súčasná právna úprava na tieto prípady „myslí, a preto ustanovuje, že ak si zamestnanec nemôže vyčerpať dovolenku v kalendárnom roku preto, že zamestnávateľ neurčí jej čerpanie (napr. pre naliehavé prevádzkové dôvody zamestnávateľa) alebo pre prekážky v práci na strane zamestnanca (napr. zamestnanec bol práceneschopný), zamestnávateľ je povinný určiť zamestnancovi čerpanie dovolenky tak, aby sa skončila najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho roka. Podľa súčasnej právnej úpravy ...