Každá zahraničná pracovná cesta trvá určitý čas aj na území Slovenskej republiky a z tohto dôvodu je v § 16 ods. 1 zákona o cestovných náhradách vylúčený súbeh poskytovania stravného v eurách podľa § 5 zákona o cestovných náhradách a stravného poskytovaného v cudzej mene alebo eurách podľa § 13 zákona o cestovných náhradách za ten istý čas trvania zahraničnej pracovnej cesty.
Z uvedeného vyplýva, že za rovnakú dobu zahraničnej pracovnej cesty nemôže byť zamestnancovi súčasne poskytované stravné v eurách podľa § 5 zákona o cestovných náhradách a aj v cudzej mene/eurách podľa § 13 zákona o cestovných náhradách, teda duplicitne za ten istý čas.
Vo vzťahu k nároku na stravné sa teda osobitne posudzuje:
Pri posudzovaní nároku na stravné za čas trvania zahraničnej pracovnej cesty na území Slovenskej republiky treba rozlišovať, či ide o jednodňovú zahraničnú pracovnú cestu alebo dvojdňovú/viacdňovú zahraničnú pracovnú cestu.
Nárok na stravné pri jednodňovej zahraničnej pracovnej ceste
Pri jednodňovej zahraničnej pracovnej ceste sa spočíta čas trvania zahraničnej pracovnej cesty za obidva časové úseky na území Slovenskej republiky, t. j. čas od miesta nástupu do rozhodného času a od rozhodného času do času/miesta skončenia zahraničnej pracovnej cesty. Ak je tento čas po spočítaní minimálne 5 hodín, vznikne zamestnancovi nárok na stravné v eurách, t. j. podľa § 5 ods. 1 zákona o cestovných náhradách.
Nárok na stravné pri dvojdňovej/viacdňovej zahraničnej pracovnej ceste
Pri viacdňovej zahraničnej pracovnej ceste takýto postup (spočítanie času trvania zahraničnej pracovnej cesty na území Slovenskej republiky) nie je možné aplikovať v žiadnom prípade z dôvodu, že ani pri tuzemskej pracovnej ceste nie je možné spočítať čas trvania tuzemskej pracovnej cesty za viac kalendárnych dní vo vzťahu k nároku na stravné; stravné sa poskytuje za každý kalendárny deň samostatne, a to v závislosti od času trvania tuzemskej pracovnej cesty v kalendárnom dni (§ 5 ods. 1 zákona o cestovných náhradách). Určitá výnimka platí pre zamestnancov, ktorým častá zmena pracoviska vyplýva z osobitnej povahy povolania, u ktorých sa spočíta čas trvania:
Vyššie uvedené sa nemôže aplikovať:
- ak by zahraničná pracovná cesta trvala napr. tri dni (alebo viac dní), t. j. nie je možné spočítať napr. čas trvania zahraničnej pracovnej cesty na území Slovenskej republiky za prvý a tretí deň,
- na všetkých zamestnancov.
Rozhodné časy
Zamestnávateľ môže podľa § 3 zákona o cestovných náhradách vo väzbe na definíciu zahraničnej pracovnej cesty, ako aj s prihliadnutím na oprávnené záujmy zamestnanca určiť rôzne miesto nástupu/skončenia zahraničnej pracovnej cesty, t. j. aj v zahraničí. Vo väzbe na vyššie uvedené sú pre poskytovanie náhrad pri zahraničnej pracovnej ceste podstatné aj § 16 ods. 2 až 4 zákona o cestovných náhradách, ktoré ustanovujú rozhodné časy pre posúdenie nároku na cudziu menu/eurá vo väzbe na miesto nástupu a miesto ukončenia zahraničnej pracovnej cesty, ako aj vo väzbe na určený spôsob dopravy počas zahraničnej pracovnej cesty.
Rozhodný čas pre vznik nároku na cudziu menu/eurá – zahraničná pracovná cesta začína a končí na území Slovenskej republiky
Pri zahraničnej pracovnej ceste, ktorá podľa podmienok určených zamestnávateľom podľa § 3 zákona o cestovných náhradách začína a končí na území Slovenskej republiky, je podľa § 16 ods. 2 zákona o cestovných náhradách ...