Biele miesta na súdnej mape

doc. JUDr. Alexandra Löwy, PhD., LLM pôsobí na Katedre občianskeho práva, UK v Bratislave a zároveň je zapísaná v zozname SAK ako advokát.

prof. JUDr. Marek Števček, DrSc. pôsobí na Katedre občianskeho práva Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.

Bielych miest na mape sveta ubúda, ak vôbec ešte nejaké sú. Zdalo by sa tak, že „územia levov“, ako označovali kartografi biele miesta na mapách, sú v oblasti rozvoja spoločnosti a kultúry tvorby zákonov už minulosťou. Žiaľ, toto tvrdenie empiricky neobstojí. Kvalita legislatívy sa, zdá sa, zhoršuje, čo na jednej strane cibrí interpretačné schopnosti a ostražitosť adresátov práva, no na strane druhej neprispieva k právnej istote. Neklamným znakom nie celkom podarených jazykových vyjadrení noriem je priamo úmerný rast aplikačnej interpretácie, v oblasti práva najmä judikačnej aktivity najvyšších súdnych autorít. Ak napríklad obchodnoprávne kolégium Najvyššieho súdu SR značnú časť svojej pozornosti v súčasnosti zameriava na také bazálne otázky, akými sú príslušnosť na prejednanie „obchodných vecí“ (ba dokonca sa musí nanovo judikovať, čo to vlastne tá „obchodná vec“ po novom je), ide o jasný príklad nejasných či absentujúcich právnych noriem, ktoré musia byť nahrádzané interpretačnou autoritou najvyššieho súdu. Pozrime sa na vec bližšie z pohľadu doktrinálneho.

Jednou z proklamovaných najzásadnejších zmien, ktoré nastali v oblasti súdnictva, je reforma tzv. súdnej mapy. Doktrinálne ide o zmeny v sídlach a obvodoch všeobecných súdov, s priamymi dopadmi na inštitút príslušnosti súdov a tichej špecializácie slovenského (civilného) súdnictvaTichej preto, že sa stále domnievame, že so špecializáciou súdnictva expressis verbis sú späté isté ústavnoprávne riziká, ktoré však nebudú nateraz predmetom nášho záujmu..V ďalšom texte sa aj my budeme pridŕžať pojmu „súdna mapa“, kvôli istej inštruktívnosti; sme si však vedomí doktrinálnych úskalí tohto výrazu. Predmetné zmeny v organizácií súdov boli pripravované dlhodobo, a v priebehu celého procesu nadobúdali rôzne podoby. Definitívne znenie bolo prijaté v akejsi oklieštenej forme, ktorá však zachovala základné ciele v podobe zníženia (redukcie) počtu okresných súdov z pôvodných 56 na súčasných 34, vytvorenie mestských súdov, a to v Bratislave a v Košiciach, a napokon špecializáciu vybraných súdov, s akcentom na kauzálnu príslušnosť, t. j. zameranie/riešenie konkrétnej agendy len vybranými súdmi.

Konštruované zmeny neovplyvnili len organizačné a administratívne zázemie súdov, ale vzhľadom na ich priamy dopad na civilné sporové konanie prejavili sa priamo v procesných súvislostiach, a zároveň vyvolali konkrétne procesnoprávne otázky. To, že nejde o otázky náhodné ani zriedkavé potvrdzuje aj aktuálna rozhodovacia prax Najvyššieho súdu SR, ktorá sa aktuálne potýka najmä s riešením kolízie prechodu pôvodnej agendy na novovzniknuté súdy (kauzálne príslušné). Správnosť zvoleného riešenia na podklade vybraných rozhodnutí je predmetom analýzy v tomto článku. Zároveň sa pokúsime poukázať aj na iné problémy, ktoré sú spojené s vykonanými zmenami.

Dva alebo jeden mestský súd na riešenie sporovej (občianskoprávnej) agendy v civilných veciach?

V rámci tzv. súdnej mapy pre územné obvody okresov Bratislava I, Bratislava II, Bratislava III, Bratislava IV a ...