Charakter uskutočňovaných transakcií (tzv. výstupných plnení) platiteľa DPH priamo ovplyvňuje rozsah práva na odpočítanie DPH. Právo na odpočítanie teda existuje v prípade, keď je transakcia na vstupe podliehajúca DPH priamo a bezprostredne spojená s jednou alebo viacerými transakciami na výstupe zakladajúcimi právo na odpočítanie. Existenciu súvislosti „vstupu a výstupu“ je potrebné posúdiť vzhľadom na objektívny obsah konkrétneho plnenia. Zložitejšie to môže byť v prípade, ak je na výstupe plnenie bezodplatné.
Úvod
Právo na odpočítanie existuje v prípade, keď je transakcia na vstupe podliehajúca DPH priamo a bezprostredne spojená s jednou alebo viacerými transakciami na výstupe zakladajúcimi právo na odpočítanie. Ak to tak nie je, je potrebné skúmať, či výdavky vynaložené na nadobudnutie tovarov alebo služieb na vstupe sú súčasťou celkových nákladov spojených s celkovou hospodárskou činnosťou zdaniteľnej osoby. Existencia priameho a bezprostredného spojenia predpokladá, že náklady plnení na vstupe sú zahrnuté buď do ceny konkrétnych transakcií na výstupe, alebo do ceny tovarov a služieb poskytovaných zdaniteľnou osobou v rámci jej hospodárskej činnosti.
Existenciu súvislosti „vstupu a výstupu“ je potrebné posúdiť vzhľadom na objektívny obsah konkrétneho plnenia. Zložitejšie to môže byť v prípade, ak na výstupe je plnenie bezodplatné.
Právny základ pre bezodplatné plnenia
Smernica Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej len „smernica o DPH“), ktorá nadobudla účinnosť 1. januára 2007, zrušila Smernicu Rady 77/388/EHS zo 17. mája 1977 (tzv. „šiestu smernicu“), ktorá bola transponovaná aj do slovenského zákona o DPH č. 222/2004 Z. z. (ďalej len „zákon o DPH“).
Pokiaľ ide o ustanovenia vo vzťahu k bezodplatným dodaniam, nedošlo k obsahovým zmenám, teda závery Súdneho dvora EÚ pri odpovediach na prejudiciálne otázky počas účinnosti šiestej smernice sú aplikovateľné aj od účinnosti smernice o DPH a možno ich využiť aj pri aplikácii príslušných ustanovení zákona o DPH. Spoločný systém DPH zabezpečuje úplnú daňovú neutralitu všetkých hospodárskych činností bez ohľadu na ich účel alebo výsledky pod podmienkou, že samy osebe v zásade podliehajú DPH.
Smernica o DPH v článku 2 ods. 1 stanovuje, že DPH podlieha – okrem iného dodanie tovaru za protihodnotu na území členského štátu zdaniteľnou osobou, ktorá koná ako taká.
Podľa článku 16 smernice o DPH (resp. článku 5 ods. 6 šiestej smernice) použitie tovaru, ktorý je súčasťou majetku podniku zdaniteľnej osoby, na osobnú spotrebu tejto zdaniteľnej osoby alebo na osobnú spotrebu jej zamestnancov, alebo bezodplatné poskytnutie tohto tovaru, alebo všeobecnejšie jeho využitie na iné ako ekonomické účely sa považuje za dodanie tovaru za protihodnotu, ak DPH za príslušný tovar alebo za jeho súčasti bola úplne alebo čiastočne odpočítateľná.
Uvedenému článku smernice o DPH zodpovedá ustanovenie § 8 ods. 3 zákona o DPH.
Účelom tohto ustanovenia je zabezpečiť rovnosť zaobchádzania medzi zdaniteľnou osobou, ktorá použije tovar na svoju osobnú spotrebu alebo na osobnú spotrebu jej zamestnancov, a konečným spotrebiteľom, ktorý si obstará tovar rovnakého druhu. Na tento ...