Aspekty právnej úpravy dovolenky

Obsah:

1. Definícia dovolenky a jej účel

2. Nárok na dovolenku

3. Krátenie dovolenky

4. Čerpanie dovolenky

5. Náhrada mzdy

Nárok na primeraný odpočinok po práci, ako aj na minimálnu dĺžku platenej dovolenky sú Ústavou Slovenskej republiky garantované sociálne práva zamestnancov zakotvené v čl. 36 ods. 1 písm. e) a f) zákona č. 460/1992 Zb. Právnu úpravu dovolenky je možné nájsť v ust. § 100 a nasl. zákona č. 311/2001 Z. z. (ďalej len „Zákonník práce“) a na úrovni Európskej únie v smernici Európskeho parlamentu a Rady č. 2003/88/ES zo 4. novembra 2003 o niektorých aspektoch organizácie pracovného času (ďalej len „Smernica č. 2003/88/ES“).

Citované právne predpisy tak vytvárajú právny rámec úpravy práva zamestnanca na ročný odpočinok a zotavenie po práci, počas ktorého je primerane hmotne zabezpečený. V článku sa zameriame na niektoré aspekty tejto právnej úpravy.

1. Definícia dovolenky a jej účel

Zákonník práce ani Smernica č. 2003/88/ES neobsahujú žiadnu explicitnú definíciu pojmu dovolenka. Dovolenku by sme mohli zadefinovať ako dobu odpočinku počas roka, kedy zamestnanec nie je povinný byť zamestnávateľovi k dispozícii, vykonávať svoju prácu podľa pracovnej zmluvy či plniť pokyny zamestnávateľa (analogicky k ust. § 85 ods. 1 a ods. 2 Zákonníka práce) a napriek tomu má nárok na hmotné zabezpečenie počas tohto obdobia vo forme náhrady mzdy vo výške priemerného zárobku (ust. § 116 ods. 1 Zákonníka práce). Právna úprava dovolenky sa v Zákonníku práce nachádza v tretej časti označenej ako „Pracovný čas a doba odpočinku“. Radi by sme poukázali na nesystematickosť ustanovení tejto časti, keďže ustanovenia upravujúce jednotlivé doby odpočinku nie sú zaradené za sebou, ale napr. medzi úpravou denného a týždenného odpočinku a úpravou dovolenky ako ročného odpočinku sú vložené ustanovenia o nočnej práci či práci nadčas.

Hlavným cieľom, ktorý právna úprava dovolenky sleduje, je zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia zamestnancov. Dovolenka preto musí byť v prvom rade zamestnancom čerpaná.

Zákonník práce v ust. § 111 ods. 1 a ods. 5 uprednostňuje čerpanie dovolenky zamestnanca v celku (v rozsahu celého zákonného nároku), resp. tak, aby jeden z úsekov dovolenky predstavoval minimálne 2 týždne, a to v priebehu kalendárneho roka, v ktorom nárok zamestnancovi vznikol. Len počas takéhoto dlhšieho obdobia odpočinku si dokáže zamestnanec reálne odpočinúť od vykonávanej práce, bez ohľadu na to, či je táto fyzická alebo duševná.