Arbitrážne a disciplinárne aspekty vylúčenia právneho zástupcu v rozhodcovskom konaní

Skutočnosti uvedené v tomto odbornom článku reprezentujú výlučne osobné názory autorov. Uvedené názory preto nemožno stotožňovať s postojom advokátskej kancelárie SOUKENÍK – ŠTRPKA, s. r. o., ako ani s postojom disciplinárnej komisie Slovenskej advokátskej komory k skúmanej problematike.

JUDr. Peter Štrpka, PhD. je advokátom a zakladajúcim partnerom advokátskej kancelárie SOUKENÍK – ŠTRPKA. Má bohaté skúsenosti spojené s riadením právneho tímu v arbitrážnych konaniach s medzinárodným presahom. Je rozhodcom zapísaným v zozname rozhodcov Rozhodcovského súdu Slovenskej advokátskej komory. V súčasnosti vykonáva funkciu predsedu Disciplinárnej komisie Slovenskej advokátskej komory.

Mgr. Lukáš Štefánik, LL.M., FCIArb je advokátom a partnerom advokátskej kancelárie SOUKENÍK – ŠTRPKA. Spolupodieľal sa na vedení medzinárodných tímov vo významných rozhodcovských konaniach, v ktorých advokátska kancelária SOUKENÍK – ŠTRPKA zastupovala svojich klientov. Je členom Chartered Institute of Arbitrators so sídlom v Londýne.

Mgr. Milan Béreš pôsobí v advokátskej kancelárii SOUKENÍK – ŠTRPKA ako advokátsky koncipient. Je členom právneho tímu zameriavajúceho sa na oblasť sporovej agendy, rozhodcovských konaní a ADR. V rámci svojej praxe sa venuje najmä sporom súvisiacim s výstavbou infraštrukturálnych projektov, ktoré sa zväčša spravujú zmluvnými podmienkami FIDIC.

V arbitrážnej praxi predstavuje vylúčenie právneho zástupcu z rozhodcovského konania pomerne opomínaný právny inštitút. Z hľadiska dopadov jeho uplatnenia na klienta, jeho právneho zástupcu, ako aj samotné rozhodcovské konanie, by sa mu mala venovať zvýšená pozornosť. Autori tohto príspevku hlbšie analyzujú inštitút vylúčenia právneho zástupcu v rozhodcovskom konaní z hľadiska jeho teoretických a praktických aspektov v rozhodcovskom konaní, ako aj z hľadiska prípadnej disciplinárnej zodpovednosti advokátov.

1. Úvod

Právni zástupcovia sporových strán, ktorí prijímajú zastupovanie klientov v rozhodcovských konaniach, si často nie sú vedomí hmotnoprávnych a procesných nástrah, ktoré so sebou arbitráž prináša. Väčšmi to platí o rozhodcovských konaniach s cezhraničným presahom, nazývaných aj medzinárodné rozhodcovské konania, resp. medzinárodné arbitráže.

Hoci sa na prvý pohľad môže zdať, že sporové strany sú vždy „pánmi“ rozhodcovského konania (v zmysle frazeologizmu, ktorý v arbitrážnej hantírke zľudovel), nemusí tomu byť vždy tak. V určitých prípadoch, ktoré so sebou arbitrážna prax prináša je naopak nevyhnutné, aby v prípade nesúladu medzi postojmi sporových strán, či v prípade uplatňovania obštrukčných stratégií, prevzali iniciatívu nad vedením rozhodcovského konania práve rozhodcovia.

Rozhodcom za týmto účelom právne nástroje (najmä relevantné všeobecne záväzné právne predpisy resp. lex arbitri, pravidlá rozhodcovských inštitúcií, ako aj všeobecne uznávané soft law pravidlá, akými sú napríklad pravidlá IBAIBA, ako medzinárodná organizácia združujúca právnikov, advokátskej komory a iné právnické organizácie vydáva soft law právne nástroje na úseku medzinárodnej arbitráže, medzi iným aj IBA Guidelines on Party Representation in ...