Aktuálne zmeny zákona o konkurze a reštrukturalizácii po prijatí zákona o riešení hroziaceho úpadku

1. Úvod

Zákonom č. 111/2022 Z. z. o riešení hroziaceho úpadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZRHÚ“) došlo s účinnosťou od 17. júla 2022 k ucelenej a systematickej zákonnej úprave oblasti právnych vzťahov, ktoré doposiaľ v právnom poriadku Slovenskej republiky neboli upravené takmer vôbec, resp. len v nekomplexnej a čiastkovej podobe. Predmetným okruhom právnych vzťahov sú situácie vznikajúce pri hroziacom úpadku dlžníkov – právnických osôbSlovenská republika využila v súlade s článkom 1 ods. 4 druhý pododsek Smernice možnosť obmedziť uplatňovanie rámcov preventívnej reštrukturalizácie len na právnické osoby. Fyzické osoby – podnikatelia – sú tak mimo osobnej pôsobnosti ZRHÚ. – vo forme platobnej neschopnosti. Nová právna úprava má za cieľ vytvoriť nástroje napomáhajúce riešiť takýto hroziaci úpadok, zabrániť samotnému úpadku dlžníka a nutnosti riešenia jeho situácie niektorým z insolvenčných konaní.

Prijatím ZRHÚ si Slovenská republika splnila svoju povinnosť transponovať do nášho právneho poriadku Smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1023 z 20. júna 2019 o rámcoch preventívnej reštrukturalizácie, o oddlžení a diskvalifikácii a o opatreniach na zvýšenie účinnosti reštrukturalizačných, konkurzných a oddlžovacích konaní a o zmene smernice (EÚ) 2017/1132 (Smernica o reštrukturalizácii a insolvencii)Ú. v. EÚ L 172, 26. 6. 2019. (ďalej len ,,Smernica“).

Verejná preventívna reštrukturalizácia a neverejná preventívna reštrukturalizácia, ako právne nástroje majúce riešiť hroziaci úpadok, normované v ZRHÚ, sú mimo rozsahu analýz predkladaného článku. Predmetom skúmania a posudzovania sú výlučne zmeny zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZKR“) vyvolané novoprijatou právnou úpravou (ZRHÚ), ako aj ďalšie potrebné alebo vhodné zmeny ZKR priamo nesúvisiace so ZRHÚ.

2. Koncepčné zmeny v ZKR

Prijatím osobitného zákona – ZRHÚ dochádza k rozštiepeniu úpravy riešenia úpadku a hroziaceho úpadku do dvoch samostatných, i keď vzájomne previazaných, právnych predpisov. Či je takáto právna regulácia konkurzného práva vhodná a nevyvolá nezamýšľané negatívne dosahy, ukážu až budúce skúsenosti aplikačnej praxe.

V dôsledku vyššie uvedeného dochádza k zmene vecnej pôsobnosti ZKR (§ 1). Riešenie hroziaceho úpadku už nie je predmetom ZKR, ale výlučne predmetom ZRHÚ. Obsahom ZKR zostáva len zákonná novozavedená definícia hroziaceho úpadku (§ 4), ako aj úprava a doplnenie povinností súvisiacich s hroziacim úpadkom dlžníka (§ 4a).

2.1 Platobná neschopnosť a platobná schopnosť

Novela ZKR opätovne redefinuje platobnú neschopnosť, a to v prípade právnických osôb, keď lehotu omeškania s plnením aspoň dvoch peňažných záväzkov dlžníka mení tak, že ju predlžuje z pôvodných 30 dní na 90 dní. Právnická osoba je tak platobne neschopná, ak nie je schopná plniť 90 dní po lehote splatnosti aspoň dva peňažné záväzky viac ako jednému veriteľovi. Za jednu pohľadávku pri posudzovaní platobnej schopnosti dlžníka sa považujú všetky pohľadávky, ktoré počas 90 dní pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu pôvodne patrili len jednému veriteľovi (§ 3 ods. 2).

V čase od 17. júla 2022 do 31. decembra 2022 je dlžník, ktorý je právnickou osobou, platobne neschopným, ak nie je schopný plniť 180 dní po lehote splatnosti aspoň dva peňažné záväzky viac ako jednému veriteľovi; to platí aj v prípade vyhlásenia konkurzu na návrh veriteľa v súvislosti s preukázaním splnenia podmienok na vyhlásenie konkurzu podľa § 12 ods. 2 a v súvislosti s osvedčením platobnej schopnosti dlžníka podľa § 19 ods. 1 (§ 206n ods. 7).

Pri fyzických osobách zostáva doterajšie vymedzenie platobnej neschopnosti vyjadrujúce neschopnosť dlžníka plniť 180 dní po lehote splatnosti aspoň jeden peňažný záväzok.

Predĺženie lehoty omeškania súvisí inter alia aj s novokoncipovanou povinnosťou dlžníka podať návrh na vyhlásenie konkurzu v prípade platobnej neschopnosti (pozri kap. 3.1). Už na tomto mieste je potrebné zdôrazniť, že definícia platobnej neschopnosti nemá s výnimkou intertemporálneho ustanovenia § 206n ods. 7 žiadne ďalšie aplikačné obmedzenia z hľadiska času. Ak má právnická osoba (resp. osoba konajúca v jej mene) po 17. júli 2022 vedomosť, že ku dňu 17. júla 2022 je v omeškaní 180 dní po lehote splatnosti aspoň pri dvoch peňažných záväzkoch viac ako jednému veriteľovi, je povinná podať do 30 dní od 17. júla 2022 návrh na vyhlásenie konkurzu. Predpokladáme, že takýchto právnických osôb je množstvo a rovnako predpokladáme, že aj napriek vyššie uvedenému k žiadnemu masívnemu podávaniu dlžníckych návrhov na vyhlásenie konkurzu nedôjde.

ZKR po novom definuje aj zákonnú domnienku platobnej schopnosti. Predpokladá sa, že právnická osoba je platobne schopná, ak so zreteľom na všetky okolnosti možno odôvodnene predpokladať, že v správe majetku alebo v prevádzkovaní podniku je možné pokračovať a rozdiel medzi výškou jej splatných peňažných záväzkov a peňažného majetku (ďalej len „medzera krytia“) je menej ako desatina výšky jej splatných peňažných záväzkov alebo v dobe nie dlhšej ako 60 dní medzera krytia pod takúto hranicu klesne.

Podrobnosti o medzere krytia, ako aj o spôsobe určenia platobnej neschopnosti by mala upravovať vyhláška MS SR č. 197/2022 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o spôsobe určenia platobnej neschopnosti, medzere krytia a hroziacej platobnej neschopnosti, ktorá súčasne zrušuje vyhlášku MS SR č. 643/2005 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o spôsobe určenia platobnej neschopnosti a predlženia.

Na počudovanie, § 2 ods. 1 predmetnej vyhlášky ...