Novela zákona o e-Governmente sa zameriava na zjednodušenie „podpisovania“ elektronických podaní, zjednotenie spôsobu platby poplatkov a sprístupnenie online platby kartou za elektronické služby štátu, jednotné úradné doručovanie v prípadoch, kedy elektronická schránka nie je aktivovaná, zavedenie povinnosti používania centrálnej elektronickej podateľne, centrálny register elektronických rozhodnutí, posilnenie budovania spoločných modulov a ich opakovaného využívania orgánmi verejnej moci, inštitucionalizáciu vládneho cloudu, úpravy v oblasti zaručenej konverzie a zavedenie sankcií za porušenie zákona o e-Governmente. V praxi bude teda platiť povinné centrálne doručovanie úradných rozhodnutí občanom. Štátne orgány a organizácie nebudú skúmať, kto má aktivovanú elektronickú schránku. Vydajú elektronické rozhodnutie, pošlú ho Národnej agentúre pre sieťové a elektronické služby a tá ho doručí do e-schránky tým, ktorí ju majú. Tým, čo e-schránku mať nebudú, príde toto rozhodnutie fyzicky poštou. Novela zákona o e-Governmente prináša aj možnosť platiť za elektronické služby štátu platobnou kartou alebo prevodným príkazom cez internetbanking. Novela zákona o e-Governmente určuje, kde sa zaručený elektronický podpis (ZEP) vyžadovať má a kde už nie. Definuje aj tzv. spoločné moduly. Tam, kde už existuje centrálne riešenie a štát investoval verejné zdroje, si ministerstvá a úrady nebudú môcť vytvárať vlastné riešenia, teda postupne dôjde k vytvoreniu centrálnej elektronickej podateľne, ktorú úrady doteraz odmietali. Ministerstvá a iné úrady, ktoré už majú svoju elektronickú podateľňu, majú prechodné obdobie do roku 2020.
Okrem uvedených otázok novela zákona o e-Governmente rieši aj niektoré požiadavky aplikačnej praxe súvisiace so spresnením ustanovení a zjednotením ich výkladu. Novela zákona o e-Governmente ďalej ustanovuje úpravy vo veciach autentifikácie, používania elektronických formulárov, elektronického doručovania a v nadväznosti na prechod kompetencií z Ministerstva financií SR na Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu aj úpravu pôsobnosti týchto orgánov.
Dochádza aj k zmene v Správnom poriadku (čl. II) na účely zjednotenia terminológie (napr. zavedenie nového pojmu „webové sídlo“ v § 3 ods. 6 a v § 26 ods. 2 tretej vete Správneho poriadku), výkladu a jednotného využívania elektronickej komunikácie so správnymi orgánmi [napr. zosúladenie pojmov a elektronického postupu v správnom konaní explicitnou úpravou identifikátora osoby ako náležitosti elektronického podania aj v správnom konaní a vypustením nepoužívaných spôsobov podávania podaní, najmä pokiaľ ide o telefax či telegraf v § 19 Správneho poriadku, ďalej explicitnou úpravou, že miestom na doručovanie elektronických podaní v správnom konaní je elektronická schránka podľa zákona o e-Governmente v novom § 25a a nakoniec explicitnou úpravou, že v prípade elektronických rozhodnutí sa tieto „podpisujú“ elektronickým podpisom alebo pečaťou v § 47 ods. 5 v novej tretej vete s cieľom zjednotiť tak spôsoby autorizácie (podpisovania) s § 23 ods. 1 zákona o e-Governmente].
Osem noviniek vo využívaní elektronických služieb štátu
1. Rozšírenie funkcií ústredného kontaktného centra o nahlasovanie problémov a ich potvrdzovanie
Ústredné kontaktné centrum má slúžiť nielen na poskytovanie informácií, ale aj ako jednotné miesto na nahlasovanie technických problémov znemožňujúcich postup podľa zákona e-Governmente a na potvrdzovanie existencie týchto problémov a ich trvania (upravené znenie § 5 ods. 5).
Od 1. 11. 2017
2. Úhrady správnych a súdnych poplatkov platobnou kartou a bezhotovostným prevodom
Sprístupnenie potrebných technických alebo programových prostriedkov na vykonanie platby správneho poplatku a súdneho poplatku (nové znenie § 5 ods. 6 a upravené znenie § 5 ods. 7).
Od 1. 11. 2017
3. Jednoznačná úprava ...