Aktuálna judikatúra v oblasti prieskumu rozhodcovského konania všeobecnými súdmi

JUDr. Andrea Moravčíková, PhD., absolventka pregraduálneho (1997) aj postgraduálneho (2002) štúdia na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Ako odborná asistentka pôsobila na svojej alma mater do roku 2008, paralelne aj ako advokátka. Od januára 2008 sudkyňa najskôr na okresnom a následne na krajskom súde v Trnave, od mája 2015 je predsedníčkou senátu obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR. Venuje sa prednáškovej činnosti, najmä pre Justičnú akadémiu SR a Slovenskú advokátsku komoru, ako aj publikačnej činnosti, zameranej najmä na oblasť obchodných záväzkových vzťahov.

V obchodných sporoch zrejme častejšie ako v ostatnej agende riešenej najvyšším súdom nachádzame prípady, kedy sa súd prioritne zaoberá kolíziou právomocí (právomoc všeobecných alebo rozhodcovských súdov vo veci konať), ako aj prieskumom už vydaných rozhodcovských rozhodnutí.

Základná výhoda arbitráže, spočívajúca v jej rýchlosti, konečnosti (v zásade ide o konanie bez možnosti opravného prostriedku) a všeobecne uznávanom princípe uznávania a vykonateľnosti rozhodcovských rozhodnutí v podstate v celom civilizovanom svete, je pre podnikateľské prostredie podstatnou. Pre obchody prebiehajúce v rámci spoločného trhu je relevantná právna úprava právomoci, uznania a výkonu cudzích rozhodnutí v rámci Európskej únie,Na obchodné veci bude aplikovaná najmä úprava obsiahnutá v Nariadení Rady č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (nariadenie Brusel I) a s účinnosťou od 10. 01. 2015 v Nariadení Európskeho parlamentu a Rady č. 1215/2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (nariadenie Brusel I bis); osobitné skrátené konanie je regulované v Nariadení Európskeho parlamentu a Rady č. 1896/2006, ktorým sa zavádza európske konanie o platobnom rozkaze a v Nariadení Európskeho parlamentu a Rady č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu; výkon rozhodnutia v osobitných prípadoch je upravený v Nariadení Európskeho parlamentu a Rady č. 805/2004, ktorým sa vytvára európsky exekučný titul pre nesporné nároky (nariadenie EET).

Regulácia uvedenými právnymi normami len v rámci spoločného európskeho únijného priestoru znamená pre obchodné vzťahy to, že najmä pre obchod mimo tohto priestoru je najefektívnejším riešením arbitráž, v rámci ktorej je rozhodujúcou úprava Newyorského dohovoru o uznaní a výkone cudzích rozhodcovských rozhodnutí a Európsky dohovor o obchodnej arbitráži.Dohovor o uznaní a výkone cudzích rozhodcovskom rozhodnutí (New York 10. júna 1958, vyhl. č. 74/1959 Zb.); Európsky dohovor o medzinárodnej obchodnej arbitráži (Ženeva 21. 04. 1961, vyhl. č. 176/1964 Zb.).

V nasledujúcich riadkoch sa zameriam na niekoľko aktuálnych rozhodnutí obchodnoprávneho kolégia najvyššieho súdu, ktoré priamo súvisia s rozhodcovským konaním tak, že formujú jeho vývoj vo vzťahu k limitom prieskumu rozhodcovského konania a sú aktuálnou databázou judikatúry slúžiacou na interpretáciu zákona o rozhodcovskom konaní.

I. Princíp competence - competence

V prípade, že je potrebné vyriešiť otázku právomoci všeobecného súdu vo vzťahu, kde strana tvrdí existenciu rozhodcovskej doložky, treba aplikovať doktrínu separácieNiekedy označovaná aj ako doktrína autonómie rozhodcovskej doložky, podľa ktorej hlavný právny vzťah (t. j. formulujúci práva a povinnosti účastníkov zmluvy odlišné od otázok arbitráže) a vzťah založený rozhodcovskou zmluvou/doložkou existujú samostatne a nie sú vzájomne podmienené. Zánik hlavného vzťahu tak nemá vplyv na trvanie rozhodcovskej doložky, ako aj môže nastať stav, že na každý z týchto vzťahov sa aplikuje iný právny poriadok. V našom právnom poriadku je táto ...