Neplatnosť právneho úkonu v pracovnoprávnych vzťahoch – Ako sa môže domáhať neplatnosti zmluvná strana záväzku

Obsah článku:

Relatívna neplatnosť v prípade nárokov z neplatného skončenia pracovného pomeru
Neplatnosť na strane zamestnávateľa
Neplatnosť na strane zamestnanca
Príklady žalôb o určenie neplatnosti

Ak Zákonník práce vo svojej prvej časti neustanovuje inak, vzťahujú sa na individuálne a kolektívne pracovnoprávne vzťahy všeobec­né ustanovenia Občianskeho zákonníka.

V zmysle ust. § 37 až § 39 Občianskeho zákonníka (zákon č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov) sa musí právny úkon urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, v opačnom prípade je neplatný.

Rovnako je neplatný právny úkon:

1. ktorého predmetom je plnenie nemožné,
2. pre chyby v písaní a počítaní, ak je jeho význam nepochybný,
3. pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá spôsobilosť na právne úkony,
4. osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou,
5. ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.

Zákonník práce vo svojom ustanovení § 17 ustanovuje, v akých ďalších prípadoch sa právny úkon v pracovnoprávnych vzťahoch považuje za neplatný:

1. Neplatný je právny úkon, ktorým sa zamestnanec vopred vzdáva svojich práv.
2. Neplatný je i právny úkon, na ktorý neudelil predpísaný súhlas príslušný orgán alebo zákonný zástupca alebo na ktorý neudelili predpísaný súhlas zástupcovia zamestnancov, právny úkon, ktorý nebol vopred prerokovaný so zástupcami zamestnancov, alebo právny úkon, ktorý sa neurobil formou predpísanou týmto zákonom, a to za podmienky, ak to výslovne ustanovuje Zákonník práce alebo osobitný predpis.

Akokoľvek zákon ustanovuje, že neplatnosť právneho úkonu nemôže byť zamestnancovi na ujmu, ak neplatnosť nespôsobil sám. Na druhej strane v prípade, ak vznikne zamestnancovi následkom neplatného právneho úkonu škoda, je zamestnávateľ povinný ju nahradiť.

Inými slovami, neplatné sú právne úkony, ktorým chýba niektorá zákonná náležitosť, a zákon ich subsumuje pod sankciou neplatnosti. Neplatnosť právneho úkonu je právnym následkom vadného právneho úkonu.

V pracovnom práve hovoríme o absolútnej neplatnosti, t. j. nastáva priamo zo zákona (ex lege), a teda každý sa jej môže dovolať.

Súd na absolútnu neplatnosť prihliada aj bez návrhu (ex officio). Plnenie, ku ktorému z absolútne neplatného právneho úkonu došlo, zakladá bezdôvodné obohatenie. Ak sa zamestnanec bezdôvodne obohatí na úkor zamestnávateľa alebo ak sa zamestnávateľ bezdôvodne obohatí na úkor zamestnanca, musí obohatenie vydať.

Predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na čí úkor bol získaný. Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je možné najmä preto, že obohatenie spočívalo ...