Advokátsky poriadok Slovenskej advokátskej komory

Preambula

V spoločnosti, kde úcta k demokracii a právu je jedným z najdôležitejších ústavných princípov, má advokát neza- stupiteľné postavenie, pretože existencia slobodného a nezávislého advokátskeho povolania je základným pros­triedkom ochrany ľudských práv a slobôd proti moci štátu. Advokát slúži spravodlivosti tým, žeje povinný posky­tovať právnu službu v súlade so zákonom pre tých, ktorí ho poverili obhajobou alebo právnym zastupovaním.

Povinnosti advokáta vyplývajúce z výkonu povolania sa neobmedzujú len na povinnosti upravené zákonom. S výkonom povolania advokáta sa nerozlučne spájajú rozsiahle etické povinnosti voči klientom a voči súdom a orgánom, pred ktorými advokát presadzuje záujmy svojho klienta, alebo pred ktorými koná v jeho mene.

Advokátsky poriadok Slovenskej advokátskej komory (ďalej len „advokátsky poriadok“) vychádza zo zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnos­tenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) a z tradícií slovenskej advokácie založených na úcte k profesijným a morálnym hodnotám, ktoré sú dedičstvom generácií advokátov.

Advokátsky poriadok podrobnejšie upravuje práva a povinnosti advokáta pri výkone advokácie a v medziach zákona platí aj pre kolektívne formy poskytovania právnych služieb, zahraničné subjekty pôsobiace v Slovenskej republike v oblasti profesijného poskytovania právnych služieb a zamestnancov.

Advokátsky poriadok je súborom pravidiel profesijnej etiky, ktoré je advokát povinný dodržiavať.

— Prvá časť —

Advokát a jeho povolanie

§ 1

(1) Advokát je ten, kto na území Slovenskej republiky poskytuje právne služby ako advokát (§ 2 ods. 1 zákona), hosťujúci euroadvokát (§ 31 a nasl. zákona), usadený euroadvokát (§ 38 a nasl. zákona), zahraničný advokát (§ 46 a nasl. zákona) a medzinárodný advokát (§ 50 a nasl. zákona). Za advokáta sa považuje aj obchodná spoločnosť poskytujúca právne služby a zahraničné združenie poskytujúce právne služby prostredníctvom organizačnej zložky zapísanej v zozname vedenom Slovenskou advokátskou komorou (ďalej len „komora“).

(2) Za advokátsku kanceláriu sa na účely advokátskeho poriadku považuje sídlo advokáta. Za sídlo obchodnej spo­ločnosti, v ktorej je viac členov štatutárneho orgánu, sa považuje na účely náhrady straty času podľa osobitného predpisu a na účely doručovania písomností zo strany komory aj pracovisko zapísané v matrike komory s určením štatutára, ktorý si toto pracovisko určil za miesto výkonu advokátskeho povolania.

(3) Označenie advokátskej kancelárie je umiestnené na budove sídla advokátskej kancelárie, prípadne aj na budove, v ktorej sa sídlo advokátskej kancelárie nachádza. Označenie advokátskej kancelárie obsahuje meno a priezvisko advokáta, akademické a vedeckopedagogické tituly a označenie advokát alebo advokátska kancelária. Označe­nie advokátskej kancelárie nesmie byť zhodné alebo zameniteľné s označením inej advokátskej kancelárie. Ak poskytuje advokát právne služby prostredníctvom združenia alebo obchodnej spoločnosti zapísanej v zozname komory, obsahuje označenie profesijné označenie advokátska kancelária a názov združenia alebo obchodné meno spoločnosti.

(4) Ak má advokátska kancelária pracovisko, na označenie sa primerane použije odsek 3 a doplní sa údaj o sídle ad­vokátskej kancelárie.

(5) Advokát sa prezentuje kvalitným výkonom povolania.

§ 2

(1) Advokát je pri výkone svojho povolania (§ 18 a nasl. zákona) povinný na prospech klienta využívať svoje vedo­mosti a skúsenosti, skutkové a právne argumenty a možnosti dané právnym poriadkom.

(2) Advokát je povinný dodržiavať pravidlá korektnej súťaže a dbať pri výkone povolania aj v čase mimo výkonu po­volania na vážnosť a dôstojnosť advokátskeho stavu.

(4) Advokát nesmie prijať poverenie, ktoré by znižovalo dôstojnosť advokátskeho stavu a smie použiť len prostriedky, ktoré sú v súlade so všeobecne záväznými predpismi, dobrými mravmi a zásadami slušného správania sa.

Odôvodnenie:

Návrh v § 1 ods. 6 a § 2 ods. 3 špecifikuje, že vedomá spolupráca advokáta so subjektom, ktorému spotrebitelia právnych služieb za sprostredkovanie advokáta platia, znižuje dôstojnosť výkonu advokátskeho povolania aje v rozpore s ustanovením § 18 ods. 3 a § 29a ods. 2 zákona o advokácii.

— Druhá časť —

Vzťah advokáta ku klientovi

§ 3

Vzťah advokáta a klienta sa zakladá na vzájomnej dôvere.

§ 4

(1) Advokáti, ktorí vykonávajú advokáciu spoločne (§ 12 ods. 1 písm. b) až e) zákona), komanditisti komanditných spoločností a prokuristi nesmú zastupovať klientov, ktorých záujmy sú v rozpore, alebo ak hrozí, že počas posky­tovania právnych služieb budú v rozpore.

(2) § 21 zákona o povinnosti odmietnuť poskytnutie právnych služieb sa primerane vzťahuje aj na advokáta, ktorý splnil tieto predpoklady ako advokátsky koncipient.

(3) Advokát je povinný odmietnuť poskytnutie právnych služieb, akon alebo osoba blízka v tej istej veci alebo vo veci s ňou súvisiacej rozhodoval, pripravoval podklady na rozhodovanie, alebo v rámci plnenia pracovných povinností konal vo veci najmä ako sudca, prísediaci, rozhodca rozhodcovského súdu, prokurátor, probačný a mediačný úradník, vyšší súdny úradník a súdny tajomník alebo iný štátny zamestnanec.

§ 5

(1) Pri poskytovaní právnych služieb je prvoradý ...