Zrušenie, likvidácia a zánik obchodných spoločností (2. časť)

JUDr. Milan ĎURICA, PhD.
Krajský súd v Banskej Bystrici

ĎURICA, M.: Zrušenie, likvidácia a zánik obchodných spoločností – (2. časť). Justičná revue, 55, 2003, č. 12, s. 1113 – 1127.

C. Osobitné dôvody pre zrušenie jednotlivých právnych foriem spoločnosti

Okrem dôvodov uvedených v § 68, pre ktoré sa zrušujú všetky právne formy obchodných spoločností, Obchodný zákonník má pri jednotlivých právnych formách spoločnosti upravené osobitné dôvody na ich zrušenie.

1. Verejná obchodná spoločnosť

Osobitné dôvody na zrušenie verejnej obchodnej spoločnosti vyplývajú z toho, že ide o personálnu spoločnosť, ktorej existencia je zásadne viazaná na spoločníka. Pokiaľ dôjde k určitej zákonom stanovenej zmene právnych pomerov u spoločníka, spôsobuje to zrušenie verejnej obchodnej spoločnosti. Tieto dôvody sú uvedené v § 88.

1.1. Výpoveď spoločníka

Podľa § 62 ods. 2 ak pri založení obchodnej spoločnosti nie je výslovne určené, že sa zakladá na dobu určitú, platí, že bola založená na dobu neurčitú. Teda po uplynutí doby, na ktorú bola spoločnosť založená, sa spoločnosť zrušuje. Paragraf 88 ods. 1 písmeno a) už nehovorí o spoločnosti založenej na dobu neurčitú, ale o zmluve, ktorá bola uzavretá na dobu neurčitú, čo je však obsahovo to isté. Takúto zmluvu môže ktorýkoľvek spoločník vypovedať najneskôr 6 mesiacov pred uplynutím kalendárneho roka. Aj keď výpoveď musí byť daná najneskôr 6 mesiacov pred uplynutím kalendárneho roka, skoršia výpoveď má tie isté účinky, čo znamená, že k zrušeniu spoločnosti dochádza uplynutím kalendárneho roka. V prípade neskôr podanej výpovednej lehoty, teda v lehote kratšej ako 6 mesiacov pred uplynutím roka, sa spoločnosť nezrušuje uplynutím výpovednej lehoty (inak by právna úprava o stanovení výpovednej lehoty najmenej 6 mesiacov pred skončením roka nemala praktický zmysel), ale koncom nasledujúceho roka. Dispozitívnosť právnej úpravy je v prvom rade v tom, že v spoločenskej zmluve môžu spoločníci vylúčiť možnosť výpovede, alebo môžu stanoviť inú dĺžku výpovednej lehoty a začiatok jej plynutia, ako aj to, kedy ju môže spoločník podať. S poukazom na § 63, ktorý vyžaduje písomnú formu pre právne úkony, ktoré sa týkajú založenia, vzniku, zmeny, zrušenia alebo zániku spoločnosti, výpoveď spoločníka musí mať písomnú formu. Spoločníci môžu odvrátiť následky zrušenia spoločnosti postupom podľa § 88 ods. 2. O. s. p.

1.2. Rozhodnutie súdu

O zrušení spoločnosti rozhoduje súd na návrh ktoréhokoľvek spoločníka, ak iný spoločník podstatným spôsobom porušuje spoločenskú zmluvu. Konanie sa začína na návrh niektorého spoločníka a návrh musí byť podaný proti spoločnosti, ktorej zrušenie žiada. Navrhovateľ musí preukázať, že iný spoločník porušuje spoločenskú zmluvu podstatným spôsobom. Možnosť zrušenia spoločnosti bude závisieť predovšetkým od rozsahu povinností spoločníkov v spoločenskej zmluve. Pri hodnotení, či porušovanie povinností spoločníka je podstatné, je možné vychádzať z § 345 ods. 2. Aj keď súd zistí, že spoločník porušil podstatným spôsobom spoločenskú zmluvu, súd návrhu nemusí vyhovieť, teda rozhodnutie závisí od úvahy súdu, či spoločnosť zruší. Súd môže spoločnosť zrušiť len za podstatné porušenie spoločenskej zmluvy, ale nie za porušenie povinností stanovených zákonom.

1.3. Smrť spoločníka

Spoločníci verejnej obchodnej spoločnosti ručia za záväzky spoločnosti celým svojím majetkom, pričom každý spoločník, ak sa v spoločenskej zmluve nedohodnú inak, je štatutárnym orgánom, a preto smrť spoločníka je takou právnou skutočnosťou, ktorej právnym dôsledkom je zrušenie spoločnosti. Obchodná spoločnosť sa zrušuje ex lege. Spoločníci môžu tomuto právnemu dôsledku predísť, ak v spoločenskej zmluve pripustia, aby sa spoločníkom spoločnosti stal dedič. Spoločnosť sa v tomto prípade nezrušuje len vtedy, ak v spoločnosti zostali aspoň ďalší dvaja spoločníci a dedič ...