Zrušenie, likvidácia a zánik obchodných spoločností (1. časť)

JUDr. Milan ĎURICA, PhD.
Krajský súd v Banskej Bystrici

ĎURICA, M.: Zrušenie, likvidácia a zánik obchodných spoločností (1. časť). Justičná revue, 55, 2003, č. 11, s. 1034 – 1049.

I.

Zákonom č. 103/1990 Zb., ktorým sa mení a dopĺňa Hospodársky zákonník, a zákonom č. 104/1990 Zb. o akciových spoločnostiach náš právny poriadok opäť umožnil zakladanie a vznik obchodných spoločností. I keď zákon č. 243/1949 Sb. o účastinných spoločnostiach platil až do prijatia zákona č. 104/1990 Zb. o akciových spoločnostiach, možnosť ich vzniku do roku 1990 bola len teoretická, a tak takmer bezvýhradnými subjektmi hospodárskeho práva boli štátne a družstevné organizácie. Celé toto jednoduché „spektrum“ dopĺňali spoločenské organizácie.

Právna úprava obchodných spoločností bola zjednotená v Obchodnom zákonníku, ktorý bol viackrát novelizovaný práve v oblasti obchodných spoločností. Na základe uvedených právnych úprav najmä v prvopočiatku ich účinnosti dochádzalo k masovému zakladaniu a vzniku obchodných spoločností, čo bolo vtedy limitované len „kapacitou“ registrových súdov. Vznik týchto subjektov vyvolala jednak objektívna potreba vytvorenia súkromného sektora v trhovej ekonomike a jednak to napomáhala aj právna úprava, ktorá kládla minimálne formálne a materiálne podmienky na založenie a vznik obchodných spoločností. Následné novelizácie Obchodného zákonníka sprísňovali tieto podmienky a v spojitosti s inými právnymi predpismi, najmä z oblasti finančného práva, vytvárali prísnejšie a presnejšie pravidlá na podnikanie. Trhová ekonomika sa ukázala ako spoľahlivý regulátor a objektivizovala a naďalej objektivizuje počet obchodných spoločností, ktoré sú potrebné a sú zároveň aj schopné na tomto trhu pôsobiť. Tie, ktoré neboli potrebné, pretože nebola objektívna potreba ich existencie, alebo tie, ktoré neboli schopné existovať zo subjektívnych dôvodov (tento proces bude permanentný, ale nemusí byť masový), fakticky už skončili podnikateľskú činnosť. Vo väčšine prípadov uvedené subjekty formálnoprávne existujú, aj keď nevykonávajú predmet činnosti, často nemajú štatutárne orgány, nemajú žiadne fungujúce sídlo a neplnia si ani elementárne povinnosti. Takýchto obchodných spoločností je od roku 1990 neúmerne veľa, pretože len nepatrná časť z nich formálnoprávne skončila činnosť a bola aj vymazaná z obchodného registra. Aj keď si nemyslím, že za všetko môže legislatíva tak, ako sa to v poslednom čase plošne tvrdí, v tomto prípade procesu zrušenia a zániku obchodných spoločností nepomohli predpisy súkromného ani predpisy verejného práva, pretože tento proces len sťažovali, resp. mu takmer zabraňovali. Určité možnosti v tomto smere priniesol zákon č. 500/2001 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Obchodný zákonník, čiastočne účinný od 5. decembra 2001 a čiastočne od 1. januára 2002 (ďalej aj „novela“). Účelom príspevku je práve výklad tejto právnej úpravy v spojitosti aj s inými súvisiacimi predpismi súkromného a verejného práva.

II.
Systematika právnej úpravy zrušenia, likvidácie a zániku obchodných spoločností

Aj pri zrušení, likvidácii a zániku obchodných spoločností si musíme uvedomiť vzťah Občianskeho a Obchodného zákonníka ako predpisu všeobecného a špeciálneho, kde platí vzťah subsidiarity.Bližšie pozri: SUCHOŽA, J. a kol.: Obchodný zákonník a súvisiace predpisy., Komentár. Bratislava, Eurounion 2003, s. 23.

Ako to vyplýva z § 56 ods. 1 Obchodného zákonníka (pokiaľ v texte nebude uvedený názov zákona, rozumie sa tým Obchodný zákonník), obchodné spoločnosti sú právnické osoby. Všeobecná právna úprava právnických osôb je len v Občianskom zákonníku (ďalej aj „OZ“) v §§ 18 až 20j, ktoré sa vzťahujú aj na obchodné spoločnosti. Občiansky zákonník v týchto ustanoveniach nedefinuje právnickú osobu, ale vypočítava ich druhy a vymedzuje ich základné znaky. V § 20a OZ je všeobecná úprava zrušenia a likvidácie právnických osôb. Ide o rámcovú úpravu, ktorá sa použije len vtedy, ak osobitný zákon nestanovuje inak. Týmto zákonom bude ten zákon, ktorý upravuje právne pomery tej-ktorej právnickej osoby, ako napr. Obchodný zákonník pre obchodné spoločnosti, zákon č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku v znení neskorších predpisov pre štátne podniky, zákon č. 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách v znení neskorších predpisov pre rozpočtové a príspevkové organizácie a pod.

Z § 20 OZ. vyplýva, že ak osobitný zákon nestanovuje inak, zánik právnickej osoby je dvojstupňový. Právnická osoba sa musí najprv zrušiť a po zrušení nasleduje ...