JUDr. Marek Valachovič
absolvent Právnickej fakulty Trnavskej univerzity, advokát, prednáša a publikuje na rôzne témy z oblasti občianskeho a obchodného práva, člen skúšobného senátu pre advokátske skúšky, člen Komisie pre rekodifikáciu Občianskeho zákonníka zriadenej MS SR, externý doktorand na Fakulte práva Paneurópskej vysokej školy v študijnom programe občianske právo
Valachovič, M.: Zriadenie a vznik záložného práva k zálohu na zabezpečenie (nielen) budúcej pohľadávky (2. časť); Bulletin slovenskej advokácie, 18, 2012, č. 9, s. 18 - 26.
V prvej časti príspevku sme sa všeobecne venovali problematike zriadenia a vzniku záložného práva k budúcej pohľadávke v zmysle platnej právnej úpravy záložného práva, najmä v kontexte so základnou zásadou záložného práva spočívajúcej v jeho akcesorite ako vedľajšieho zabezpečovacieho záväzku k hlavnému záväzku. V tejto časti článku sa budeme zaoberať osobitosťami zriadenia a vzniku záložného práva na zabezpečenie budúcej pohľadávky, ktoré vzniká zo zákona alebo na základe rozhodnutia štátneho orgánu (daňového úradu). Budeme pritom skúmať, či aj tu platí princíp akcesority záložného práva vo vzťahu k zabezpečovanej pohľadávke. Ako príklady na prezentovanie našich úvah nám budú slúžiť dva osobitné predpisy, ktoré odlišne upravujú zriadenie a vznik záložného práva nielen k existujúcim, ale aj budúcim pohľadávkam.
III. Moment vzniku daňového záložného práva podľa zákona č. 563/2009 Z. z.
Ako sme už uviedli v prvej časti nášho príspevku všeobecná platná právna úprava záložného práva obsiahnutá v Občianskom zákonníkuumožňuje zabezpečiť záložným právom aj pohľadávku, ktorá vznikne v budúcnosti alebo ktorej vznik závisí od splnenia určitej podmienky (ust. § 151c ods. 2 OZ). Takéto pohľadávky teda v čase zriadenia záložného práva neexistujú, pretože ich vznik je viazaný na ďalšiu právnu skutočnosť, resp. viaceré skutočnosti alebo zmluvne dohodnuté podmienky. V prípade budúcej alebo podmienenej pohľadávky platná právna úprava umožňuje takto zriadené záložné právo zaregistrovať do NCRzp alebo iného osobitného registra záložných práv (napr. katastra nehnuteľností). Podľa Opatovského sa v týchto prípadoch vznik záložného práva bude viazať až na vznik samotnej pohľadávky, pričom tento notár v tejto súvislosti poukazoval na vtedy platné ust. § 71 ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov, ktorý bol s účinnosťou od 01. 01. 2012 zrušený a nahradený novým zákonom č. 563/2009 Z. z. o správe daní a poplatkov (ďalej aj „nový daňový poriadok“). Tento zákon tiež obsahuje osobitnú úpravu záložného práva, ktorá zrejme vychádza z koncepcie, že rozhodnutím správcu dane sa záložné právo zriaďuje, hoci to zo zákonnej dikcie nie je úplne zrejmé.Podľa ust. § 81 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. „Na zabezpečenie daňového nedoplatku môže rozhodnutím správcu dane vzniknúť záložné právo k predmetu záložného práva vo vlastníctve daňového dlžníka alebo k pohľadávke daňového dlžníka. Rovnako môže správca dane rozhodnúť o zabezpečení daňového nedoplatku zriadením záložného práva k predmetu záložného práva, ktorý daňový dlžník nadobudne v budúcnosti, a to aj vtedy, ak predmet záložného práva vznikne v budúcnosti alebo jeho vznik závisí od splnenia podmienky“.
Podľa ust. § 81 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. „Záložné právo podľa odseku 1 možno zriadiť aj na zabezpečenie istej daňovej pohľadávky, ktorá vznikne v budúcnosti, ak je odôvodnená obava, že nesplatná alebo nevyrubená daň nebude uhradená“. Podľa ust. § 81 ods. 11 zákona č. 563/2009 Z. z. sú ustanovenia o daňovom záložnom práve vo vzťahu špeciality k všeobecnej právnej úprave záložného práva obsiahnutej v OZ. Inak povedané, platí tu zásada lex specialis derogat legi generali, čo v praxi znamená, že ustanovenia Občianskeho zákonníka a osobitných predpisov o záložnom práve sa použijú len vtedy, ak zákon č. 563/2009 Z. z. neustanovuje inak. Zatiaľ čo v prvej vete ust. § 81 ods. 1 nového daňového poriadku sa uvádza možnosť „vzniku” záložného práva rozhodnutím správcu dane, druhá veta tohto odseku ustanovuje „zriadenie” záložného práva ...