Zodpovednosť právnických osôb za zločiny podľa medzinárodného práva

Mgr. Lukáš MAREČEK
Ústav medzinárodného práva a európskeho práva
Právnická fakulta UPJŠ v Košiciach

MAREČEK, L.: Zodpovednosť právnických osôb za zločiny podľa medzinárodného práva; Justičná revue, 70, 2018, č. 1, s. 68 – 77.

Úvodom k vývoju inštitútu trestnej zodpovednosti v činnosti Komisie pre medzinárodné právo

Komisia pre medzinárodné právo (ďalej len „KpMP“) je pomocný orgán, úlohou ktorého je prehlbovanie pokrokového rozvoja medzinárodného práva a jeho kodifikácia.KLUČKA, J.: Medzinárodné právo verejné; Bratislava: Iura Edition, s. 141. Z oblasti pokrokového rozvoja a kodifikácie medzinárodného trestného práva sú z dielne KpMP významné predovšetkým Princípy medzinárodného práva, uznané v Charte Norimberského tribunálu a v jeho rozsudku (ďalej len „Norimberské princípy“), kde je, pre tému trestnej zodpovednosti, aktuálny ich čl. 1:

„Akákoľvek osoba, ktorá spácha skutok, ktorý zakladá zločin podľa medzinárodného práva, je preto zodpovedná a podliehajúca trestu.“„Any person who commits an act which constitutes a crime under international law is responsible therefor and liable to punishment.“ Principles of International Law Recognized in the Charter of the Nürnberg Tribunal and in the Judgment of the Tribunal. Dostupné online:
http://legal.un.org/ilc/texts/instruments/english/draft_articles/7_1_1950.pdf

Z výročnej správy KpMP vyplýva, že pojem osoba sa chápal konformne s jeho poňatím v zmysle Charty a rozsudku Medzinárodného vojenského tribunálu v Norimbergu (ďalej len „Norimberský tribunál“), a síce ako fyzická osoba, ktorá konala či už ako jednotlivec alebo ako člen tzv. „zločineckej organizácie“ – táto však sama osebe trestne zodpovednou nebola. Norimberský tribunál totiž síce uznal niektoré organizácie za zločinecké, to však neznamená, že ich uznal za trestne zodpovedné.Porovnaj MRÁZEK, J.: K boji s mezinárodní zločinností z hlediska mezinárodního práva; Praha: Academia, 1979, s. 185.

Vzhľadom na povahu následkov jeho rozhodnutia možno hovoriť o uplatnení kolektívnej trestnej zodpovednosti za zločiny podľa medzinárodného práva, ktorá bola, za splnenia ďalších podmienok stanovených Norimberským tribunálom, vyvodená voči konkrétnym jednotlivcom, ktorí boli členmi takejto zločineckej organizácie.Charter of IMT, Art 10: „In cases where a group or organisation is declared criminal by the Tribunal, the competent national authority of any Signatory shall have the right to bring individuals to trial for membership therein before national, military or occupation courts. In any such case the criminal nature of the group or organisation is considered proved and shall not be questioned.“

Zločineckú organizáciu Norimberský tribunál chápal ako skupinu vytvorenú na účely páchania zločinu. S úmyslom predísť nespravodlivým dôsledkom široko koncipovanej kolektívnej trestnej zodpovednosti, Norimberský tribunál pristupoval v rozhodovaní reštriktívne. Za trestné totiž nepovažoval členstvo všetkých formálnych členov, pričom bližšie uvedenie do témy je nad ...