doc. JUDr. Lubomír GRÚŇ, CSc.
Právnická fakulta UK Bratislava
GRÚŇ, L.: Zmenka a šek v právnej úprave. Justičná revue, 53, 2001, č. 10, s. 1046 – 1053.
Zmenka nie je javom celkom nedávnym, patrí k najstarším cenným papierom vôbec. Jej história siaha až do 12. storočia. Finančníci a obchodníci v severnom Taliansku, ktoré bolo v tom čase strediskom svetového obchodu, vymysleli zmenku, ktorá mala zaistiť bezpečné obchodovanie medzi jednotlivými mestami. V tom čase boli cesty z jedného mesta do druhého zlé a cestovanie nebezpečné. Obchodníci boli často na svojich cestách okradnutí a utrpeli tak nenahraditeľnú finančnú stratu. Situácia bola vyriešená tak, že obchodník odovzdal svojmu finančníkovi peniaze, ten mu za ne dal písomný sľub „lettera di cambio“, t.j. zmenku. Týmto sa finančník zaviazal zaplatiť v druhom mieste mesta príslušnú finančnú čiastku oproti vráteniu zmenky. Rovnako tak v druhom meste vybavoval tamojší finančník svojich klientov podobnými zmenkami splatnými v meste prvom.
Zmenky sa skoro osvedčili ako bezpečný platobný prostriedok a postupne sa rozšírili do celého sveta. V roku 1541 bola v Antverpách postavená prvá skutočná moderná burza, ktorej predmetom burzovného obchodu boli práve zmenky. Najväčší rozmach dosiahli v 18. storočí, kedy vznikol celosvetový obchodný trh. V roku 1930 sa konala v Ženeve medzinárodná konferencia o práve zmenkovom a šekovom, ktorá dňa 7. 6. 1930 prijala „Ženevskú konvenciu“, ku ktorej sa postupne pripojili prakticky všetky štáty. Tým sa zmenkové právo stalo právom medzinárodným.
Podstatou zmenky je bezpodmienečný a nesporný peňažitý záväzok zaplatiť oprávnenej osobe určitú sumu na určitom mieste a v určitom čase. Zvláštnosťou zmenky je, že ide o abstrakčný záväzok, ktorý je celkom nezávislý na iných právnych ...