Zlúčenie, splynutie, rozdelenie spoločností z pohľadu účtovníctva

Spoločnosť, ktorá sa zúčastňuje zlúčenia, splynutia, rozdelenia a v súvislosti s ním zaniká, v zmysle § 69 Obchodného zákonníka (ďalej OZ) zaniká bez likvidácie. Obchodné imanie (majetok a záväzky) danej spoločnosti prechádza na právneho nástupcu, a preto sa likvidácia nevykoná (nie je možné majetok a záväzky aj previesť na inú spoločnosť a zároveň ho aj „likvidovať“).  

Účtovné právne predpisy upravujúce účtovanie zlúčenia, splynutia účtovnej jednotky, ktorá je právnickou osobou: 

1.    zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej len ZoÚ), a to ustanovenia § 4 ods. 3, § 16 ods. 1 a ods. 2 a ods. 4, § 17 ods. 6 a ods. 7, § 24 ods. 2 písm. c), § 25 ods. 1 písm. f) a ods. 2, § 27 ods. 1 písm. d), § 28 ods. 4, 

2.    opatrenie č. 23054/2002-92 v znení neskorších predpisov (ďalej len postupy účtovania), a to ustanovenia § 26, § 37 ods. 8 až 13, § 59 ods. 8, 

3.    opatrenie č. 4455/2003-92 v znení neskorších predpisov (ďalej len opatrenie pre zostavenie ÚZ). 

1.    Definovanie pojmov zlúčenie, splynutie, rozdelenie 

Pre účely nasledujúcich definícií zlúčenia, splynutia, rozdelenia je potrebné uviesť i znenie § 6 ods. 2 Obchodného zákonníka: „Na účely tohto zákona sa súbor obchodného majetku a záväzkov vzniknutých podnikateľovi v súvislosti s podnikaním označuje ako obchodné imanie (ďalej len imanie)“. Ak bude v ďalšom texte použitý pojem „imanie“, ide z pohľadu spoločnosti o jej majetok a tiež záväzky. 

IMANIE = VŠETKY ZLOŽKY MAJETKU SPOLOČNOSTI + VŠETKY ZÁVÄZKY 

Zlúčenie (§ 69 ods. 3 prvá veta Obchodného zákonníka) 

• je postup, pri ktorom na základe zrušenia bez likvidácie dochádza k zániku jednej spoločnosti alebo viacerých spoločností, pričom imanie zanikajúcich spoločností prechádza na inú už jestvujúcu spoločnosť, ktorá sa tým stáva právnym nástupcom zanikajúcich spoločností. 

Pri zlúčení spoločnosti „A“ a spoločnosti „B“, pričom imanie spoločnosti „B“ prechádza na spoločnosť „A“, spoločnosť „B“ zaniká bez likvidácie a jej právnym nástupcom je spoločnosť „A“. 

Splynutie (§ 69 ods. 3 druhá veta Obchodného zákonníka) 

• je postup, pri ktorom na základe zrušenia bez likvidácie dochádza k zániku dvoch alebo viacerých spoločností, pričom imanie zanikajúcich spoločností prechádza na inú novozaloženú spoločnosť, ktorá sa svojím vznikom stáva právnym nástupcom zanikajúcich spoločností. 

Pri splynutí spoločnosti „A“ so spoločnosťou „B“, pričom ich imanie prechádza na novovytvorenú spoločnosť „C“, spoločnosti „A“ a „B“ zanikajú bez likvidácie a ich právnym nástupcom je spoločnosť „C“. 

Fúzia – v praxi sa možno stretnúť aj s pojmom fúzia, ktorý predstavuje spoločný názov pre zlúčenie aj splynutie spoločností. 

Rozdelenie (§ 69 ods. 4 prvá veta Obchodného zákonníka) 

• je postup, pri ktorom na základe zrušenia bez likvidácie dochádza k zániku spoločnosti, pričom imanie zanikajúcej spoločnosti prechádza na iné už jestvujúce spoločnosti, ktoré sa stávajú právnymi nástupcami zanikajúcej spoločnosti (ďalej len „rozdelenie spoločnosti zlúčením“), alebo na novozaložené spoločnosti, ktoré sa svojím vznikom stávajú právnymi nástupcami zanikajúcich spoločností. 

Pri rozdelení spoločnosti „A“ na novozaložené spoločnosti „B“ a „C“ prechádza obchodné imanie spoločnosti „A“ na spoločnosti „B“ a „C“; spoločnosť „A“ zaniká bez likvidácie rozdelením a jej právnymi nástupcami sa stávajú spoločnosti „B“ a „C“. 

Pri rozdelení spoločnosti „A“ na existujúcu spoločnosť „B“ a na existujúcu spoločnosť „C“ prechádza obchodné imanie na spoločnosti „B“ a „C“. Spoločnosť „A“ zaniká bez likvidácie rozdelením spoločnosti a jej obchodné imanie (zanikajúcej spoločnosti) prechádza na iné už jestvujúce spoločnosti, ktoré sa tým stávajú jej právnymi nástupcami. 

2.    Definovanie ďalších pojmov 

Zmluva o zlúčení alebo splynutí alebo projekt rozdelenia 

• sú právnymi dokumentmi o zrušení bez likvidácie. Povinnosť ich schválenia ako podmienka zániku bez likvidácie a ich obsah sú určené v § 69 ods. 6 OZ (zmluva) a § 69 ods. 9 OZ (projekt). 

Rozhodný deň je deň, od ktorého sa úkony zanikajúcej spoločnosti považujú z hľadiska účtovníctva za úkony vykonané na účet nástupníckej spoločnosti [§ 69 ods. 6 písm. d) OZ]. Povinnosť jeho určenia vyplýva z § 69 ods. 6 OZ, pomenovanie „rozhodný deň“ už uvádza až zákon o účtovníctve [§ 16 ods. 1 písm. c), § 16 ods. 4 písm. c) ZoÚ]. Obchodný zákonník v ustanovení § 69 ods. 6 písm. d) uvádza povinnosť určiť rozhodný deň v zmluve alebo v projekte. Rozhodný deň si zúčastnené spoločnosti určujú samy. Je nezávislý odo dňa zrušenia bez likvidácie a odo dňa výmazu a zápisu v obchodnom registri. Rozhodný deň sa nemôže stanoviť po dni výmazu a zápisu v obchodnom registri. 

Deň zrušenia je deň, keď bolo valným zhromaždením prijaté rozhodnutie o zániku bez likvidácie. V tento deň nastáva zrušenie bez likvidácie, ktoré sa z právneho hľadiska uskutoční schválením zmluvy alebo projektu. 

Zánik bez likvidácie z právneho hľadiska nastáva dňom výmazu zanikajúcich spoločností z obchodného registra a dňom zápisu nástupníckej spoločnosti do obchodného registra. Podľa § 69a ods. 2 Obchodného zákonníka v obchodnom registri sa vykoná výmaz zanikajúcej spoločnosti a zápis spoločností vzniknutých splynutím alebo rozdelením k tomu istému dňu. 

3.    Postup pri zániku bez likvidácie zlúčením, splynutím, rozdelením 

Dohoda vlastníkov zúčastnených spoločností, určenie zanikajúcej spoločnosti a jej právnych nástupcov 

Vlastníci viacerých spoločností z rôznych strategických dôvodov môžu dospieť k záveru, že je do budúcnosti pre nich výhodnejšie podnikať spoločne v rámci jednej spoločnosti (zlúčenie, splynutie) alebo v samostatných spoločnostiach (rozdelenie). 

Často sa týmto smerom uvažuje u majetkovo prepojených spoločností, ale tiež u konkurenčných spoločností, ak postavenie na trhu donúti majiteľov ekonomicky slabšej spoločnosti súhlasiť so zlúčením s konkurenčnou spoločnosťou.  

Rozdelenie spoločnosti pripadá do úvahy ako jedno z riešení pri nezriedka sa vyskytujúcich nezhodách viacerých majiteľov jednej spoločnosti. 

V prípade, že je vlastníkmi spoločnosti zvolený jeden z variantov zániku bez likvidácie, ich ďalší postup by mal vychádzať v prvom rade z poznatkov o spôsobe, ktorý bude použitý pre výpočet ich podielu v nástupníckej spoločnosti (napr. určenie výmenného pomeru akcií) a tiež z poznatkov o tom, z čoho daný výpočet vychádza (písomná správa experta vypracovaná v zmysle § 218a ods. 3 Obchodného zákonníka). 

Akcionári (spoločníci) zanikajúcich spoločností sa ku dňu nadobudnutia účinkov zlúčenia zo zákona stávajú akcionármi (spoločníkmi) nástupníckej spoločnosti a nadobúdajú práva akcionára (spoločníka) vo vzťahu k nástupníckej spoločnosti. Akcie (podiely) vydané zaniknutou spoločnosťou sa vymenia, t. j. stiahnu sa z obehu a vydajú sa akcie, podiely nástupníckej spoločnosti vo výmennom pomere určenom v zmluve o zlúčení, prípadne sa vyplatí doplatok v peniazoch. V prípade neprimeraného výmenného pomeru akcií majú akcionári (spoločníci) právo na vyplatenie primeraného peňažného doplatku. Neprimeraný výmenný pomer akcií, prípadne aj s doplatkom v peniazoch nie je dôvodom na určenie neplatnosti rozhodnutia valného zhromaždenia o zlúčení. 

V prípade, ak niektorí akcionári (spoločníci) nemajú záujem o účasť v nástupníckej spoločnosti, akcionári (spoločníci) nástupníckej spoločnosti majú právo na odkúpenie ich akcií (podielu) za primeranú cenu. 

Postup podľa Obchodného zákonníka (okrem iného stanovenie rozhodného dňa) 

Určenie údajov, ktoré sú povinnou súčasťou zmluvy o zlúčení, splynutí a projektu rozdelenia: 

a)    Stanovenie rozhodného dňa  

Možnosti stanovenia rozhodného dňa: 

• pred schválením zmluvy, t. j. pred zrušením spoločnosti, 
• po zrušení spoločnosti, a to až do dňa zániku bez likvidácie. 

Stanovenie rozhodného dňa pred zrušením spoločnosti:  

Rozhodný deň možno stanoviť (uvádza sa v zmluve alebo projekte) aj na termín pred zrušením spoločnosti. Dôvodom stanovenia rozhodného dňa dozadu, do minulosti, je využitie možnosti stotožnenia riadnej účtovnej závierky zanikajúcej spoločnosti s dňom predchádzajúcim rozhodnému dňu. Výsledok hospodárenia dosiahnutý od rozhodného dňa, ktorý pripadá na spoločníkov zanikajúcej spoločnosti, je predmetom vyrovnania na základe dohody zúčastnených spoločností. 

Stanovenie rozhodného dňa po zrušení spoločnosti  

Zmluva môže stanoviť rozhodný deň do budúcnosti. Dôvodom stanovenia rozhodného dňa do budúcnosti sú dôsledne premyslené budúce stratégie spoločností z rôznych hľadísk a odhad ekonomických dosahov fúzie alebo rozdelenia, ktorý je priaznivejší ako samostatné podnikanie, resp. pri rozdelení spoločné – nerozdelené, podnikanie. 

b)    Určenie podielov spoločníkov 

V zmysle § 69 ods. 6 písm. b) Obchodného zákonníka je súčasťou zmluvy alebo projektu určenie podielov spoločníkov spoločností podieľajúcich sa na splynutí alebo zlúčení spoločností v nástupníckej spoločnosti, prípadne výšky vkladov spoločníkov v nástupníckej spoločnosti. 

c)    Vypracovanie, schválenie a preskúmanie zmluvy o zlúčení, splynutí alebo projektu rozdelenia 

Predstavenstvo alebo konatelia vypracujú návrh zmluvy alebo projektu a vypracujú komplexnú správu o zlúčení alebo splynutí, alebo rozdelení. 

Návrh zmluvy sú povinné preskúmať dozorné rady – v s. r. o. len v prípade, že je dozorná rada zriadená. Preskúmanie návrhu zmluvy dozornou radou a vypracovanie písomnej správy audítora sa nevyžaduje, ak sa na tom dohodnú všetci akcionári, spoločníci podieľajúci sa na zlúčení. 

Akcionári majú mať 30 dní pred konaním valného zhromaždenia k dispozícii všetky dokumenty uvedené v § 218c Obchodného zákonníka, ktoré musia byť k nahliadnutiu v sídle spoločnosti. Toto neplatí pre s. r. o. – spoločníkom sa zasielajú dokumenty spolu s pozvánkou na valné zhromaždenie. 

Návrh zmluvy alebo projektu sa ukladá do zbierky listín pre každú zo spoločností, ktoré sa podieľajú na zlúčení, splynutí alebo rozdelení. Toto sa nevyžaduje u s. r. o. 

Zmluvu musí preskúmať audítor. Audítora na návrh predstavenstva vymenúva súd. U s. r. o. sa musí zmluva preskúmať audítorom, len ak o to požiada niektorý zo spoločníkov spoločností podieľajúcich sa na splynutí alebo zlúčení. 

d)    Zrušenie spoločnosti – schválenie zmluvy alebo projektu valným zhromaždením alebo členskou schôdzou 

Rozhodnutie valného zhromaždenia o schválení zmluvy alebo projektu sa prijíma kvalifikovanou väčšinou hlasov prítomných akcionárov a musí sa o ňom vyhotoviť notárska zápisnica. Ak spoločnosť vydala viacero druhov akcií, uznesenie valného zhromaždenia musí byť schválené dvojtretinovou väčšinou hlasov prítomných akcionárov každého druhu akcií. Na platnosť rozhodnutia o schválení zmluvy o zlúčení sa vyžaduje aj schválenie v oddelenom hlasovaní prítomných akcionárov každého druhu akcií, ktoré spoločnosť vydala. 

Rozhodnutie valného zhromaždenia o schválení zmluvy alebo projektu sa prijíma dvojtretinovou väčšinou všetkých hlasov spoločníkov, ak spoločenská zmluva nevyžaduje vyšší počet hlasov. 

e)    Zisťovanie možnej povinnosti zostavovania priebežnej účtovnej závierky a jej prípadné zostavenie 

Podľa § 218c ods. 2 písm. c) Obchodného zákonníka v sídle každej zo spoločností podieľajúcich sa na zlúčení, splynutí alebo rozdelení musia mať akcionári najmenej 30 dní predo dňom konania valného zhromaždenia, ktoré má rozhodovať o zlúčení spoločností, k nahliadnutiu priebežnú účtovnú závierku vyhotovenú ku dňu, ktorý nesmie byť skorší ako prvý deň tretieho mesiaca predchádzajúceho vyhotoveniu návrhu zmluvy o zlúčení spoločností, ak posledná riadna účtovná závierka je vyhotovená ku dňu, od ktorého do vyhotovenia návrhu zmluvy o zlúčení spoločností uplynulo viac ako šesť mesiacov. V prípade s. r. o. sa priebežná účtovná závierka zasiela so všetkými listinami spolu s pozvánkou na valné zhromaždenie. 

Priebežná účtovná závierka podľa § 218c ods. 2 písm. c) sa vyhotovuje podľa rovnakých metód a v rovnakom členení ako posledná riadna účtovná závierka pred vyhotovením návrhu zmluvy o zlúčení spoločností. Zároveň obsahuje požiadavky priebežného výkazu ziskov a strát podľa § 18 ods. 4 ...