Zásada kontradiktórnosti a jej obmedzenia v rozhodovacej činnosti Európskeho súdu pre ľudské práva

Mgr. Ing. Vladimír GAJDIČIAR 
Katedra trestného práva
Právnická fakulta Masarykovej univerzity 

GAJDIČIAR, V.: Zásada kontradiktórnosti a jej obmedzenia v rozhodovacej činnosti Európskeho súdu pre ľudské práva; Justičná revue, 68, 2016, č. 8-9, s. 923 – 944. 

Úvod 

V procese trestno-procesného dokazovania sa okrem základných zásad dokazovania uplatňuje aj zásada stíhania len zo zákonných dôvodov a zákonným spôsobom, zásada práva na spravodlivý súdny proces a najmä zásada kontradiktórnosti konania, ktorá, ako jediná z uvedených, nie je v jednotlivých systémoch kontinentálneho práva identicky a v porovnateľnej miere definovaná, pričom výklad jej obsahu je vyslovovaný v rôznych, niekedy v širších, inokedy užších súvislostiach alebo tak, že je stotožňovaná s inými zásadami.Porovnaj FENYK, J.: Zásada kontradiktórní v trestním řízení anglosaského a kontinentálního typu; in: Fenyk, J. (ed.): Pocta Dagmar Císařové k 75. narozeninám; s. 9. 

Kľúčovú úlohu v tomto smere zohráva judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „Súd“ alebo „ESĽP“), ktorá vymedzuje minimálne nároky na zásadu kontradiktórnosti ako jednej zo stránok práva na spravodlivý proces, ktorej nerešpektovanie sa posudzuje z hľadiska, či proces ako celok bol spravodlivý a aký význam pre rozhodnutie mal dôkaz výsluchom svedka, ktorý nezodpovedal jej požiadavkám. 

Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“) výslovne neupravuje dokazovanie ako také, pričom sa týka len niektorých jeho aspektov. Vzhľadom na značnú rôznorodosť jednotlivých európskych právnych systémov, právna úprava dokazovania v trestných veciach je v kompetencii každého zmluvného štátu, pričom jediným ustanovením Dohovoru, týkajúcim sa priamo dokazovania, je ustanovenie čl. 6 ods. 3 písm. d) Dohovoru, podľa ktorého každý kto je obvinený z trestného činu, má právo vypočuť alebo dať vypočuť svedkov proti sebe a dosiahnuť predvolanie a výsluch svedkov vo svoj prospech za rovnakých podmienok ako svedkov proti sebe. Z rozhodovacej činnosti Súdu je zrejmé, že zatiaľ čo právo na predvolanie a výsluch svedkov vo svoj prospech za rovnakých podmienok ako svedkov proti sebe nie je absolútne, pretože o opodstatnenosti takéhoto predvolania rozhoduje súd, právo vypočúvať alebo dať vypočúvať svedkov proti sebe môže byť obmedzené výhradne za výnimočných okolností. 

Podľa E. Jouannetovej, aj keď bol princíp kontradiktórnosti podrobne rozpracovaný Súdom a je považovaný za základný stavebný prvok spravodlivého súdneho konania, je predovšetkým integrálnou súčasťou práv obhajoby; pričom prax Súdu vytvorila zjavné spojivo medzi koncepciou kontradiktórnosti ako právom obhajoby a akuzačným modelom, typickým pre common law, z ktorého čerpá neobmedzené možnosti uplatňovania.Bližšie pozri OLEJ, J. – KOLCUNOVÁ, M. – KOLCUN, J.: Kontradiktórnosť v trestnom konaní; Bratislava: C. H. Beck, 2014, s. 24. 

Aj s odkazom na uvedené možno uviesť, že zásada kontradiktórnosti sa nezameriava na problematiku sporu a jeho intenzity medzi obžalobou a obhajobou tak, ako to uvádza množstvo českých a slovenských autorov, ale v skutočnosti vyjadruje množstvo inštitútov, akými sú rovnosť procesných strán, právo na obhajobu, právo nahliadať do spisu a pod., na základe čoho nemožno mieru intenzity sporu v zásade stotožňovať s vyjadrením zásady kontradiktórnosti konania, ktorá ani nie je priamo závislá od inkvizičného alebo akuzačného typu konania. Podľa J. Fenyka tak zásada kontradiktórnosti nie je to isté čo sporové trestné konanie, ktoré prostredníctvom súboja procesných strán pri zachovaní prejednacej zásady vyústi v žiadaný výsledok, no rozhodne nemusí byť v priamej úmernosti k posilňovaniu spornej povahy trestného konania. Definícia prijatá projektom Corpus JurisPôvodný projekt Corpus Juris bol vypracovaný na základe zadania Európskej komisie a Európskeho parlamentu, ktorý vypracovali najvýznamnejší predstavitelia trestnoprávnej vedy pod vedením francúzskej profesorky Mirielle Delmas-Marty a ktorý, okrem iného, medzi základné zásady konania zaradil aj princíp kontradiktórnosti konania. Po rozsiahlej odbornej diskusii bol neskôr pôvodný návrh zdokonalený a vypracovalo sa jeho nové znenie pod názvom Corpus Juris 2000. uvádza, že proces je kontradiktórny v prípade, ak za rešpektovania zásady rovnosti zbraní, definovanej Súdom, zaisťuje, že strany majú prístup k akýmkoľvek dôkazom a poznámkam, ktoré sú predložené sudcovi a ktoré majú vplyv na prejednanie veci a súdne rozhodnutie.Bližšie pozri FENYK, J.: Zásada kontradiktórní v trestním řízení anglosaského a kontinentálního typu; in: Fenyk, J. (ed.): Pocta Dagmar Císařové k 75. narozeninám; s. 12 – 16. Porovnaj OLEJ, J. – KOLCUNOVÁ, M. – KOLCUN, J.: Kontradiktórnosť v trestnom konaní; Bratislava: C. H. Beck, 2014, s. 13. 

Problematika kontradiktórnosti bola v rozhodovacej činnosti Súdu pôvodne zameraná výhradne na všeobecné pravidlá, ktoré sa viac ako dve desaťročia aplikovali pri uznaní obvineného vinným, kde bola vina založená aj na výpovedi svedkov, ktoré obvinený nemohol vypočúvať alebo dať vypočuť, s následným akcentom na postupnú modifikáciu pôvodne nastavených a definovaných pravidiel a postupov, až k pomerne zásadnému a prelomovému rozhodnutiu Súdu vo veci Al-Khawaja a Tahery v. U. K. 

Výpovede z prípadného konania v rozhodovacej činnosti ESĽP 

Faktom je skutočnosť, že jediné ustanovenie Dohovoru, ktoré sa výslovne týka dokazovania, je ustanovenie čl. 6 ods. 3 písm. d) Dohovoru,Obsahovo porovnaj znenie čl. 14 ods. 3 písm. e) Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach. zaručujúce obvinenému právo vypočúvať alebo dať vypočúvať svedkov proti sebe a dosiahnuť predvolanie a výsluch svedkov vo svoj prospech za rovnakých podmienok ako svedkov proti sebe.Porovnaj SPENCER, M. – SPENCER, J.: Evidence; Second edition, Oxford: Oxford University Press, 2012, s. 100 – 101. Pojem svedok má v ustanovení čl. 6 ods. 3 písm. d) Dohovoru autonómny význam, pričom sa ním rozumie poškodený predvolaný svedčiť,Bližšie pozri napr. rozhodnutie Bricmont v. Belgicko, zo dňa 7. 7. 1989. spoluobvinený,Bližšie pozri napr. rozhodnutie Lucŕ v. Taliansko, zo dňa 27. 2. 2001. osoba ktorej písomná správa sa číta na hlavnom pojednávaníBližšie pozri napr. rozhodnutie Lüdi v. Švajčiarsko, zo dňa 15. 6. 1992. a za určitých podmienok aj znalec ustanovený súdom.Bližšie pozri napr. rozhodnutie Bönisch v. Rakúsko, zo dňa 6. 5. 1985. 

Predmetné ustanovenie čl. 6 ods. 3 písm. d) Dohovoru sa vzťahuje na vlastný súdny proces i na prípadné opravné konania, pričom nezakladá právo obvineného ani jeho obhajcu zúčastniť sa na výsluchu svedkov v prípravnom konaní, v tomto štádiu ich vypočúvať alebo im klásť otázky, ak je svedok znova vypočutý na hlavnom pojednávaní spôsobom uvedeným v tomto ustanovení. Z uvedeného tak možno predpokladať, že ak ...