Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol doručený návrh generálneho prokurátora Slovenskej republiky na začatie konania o súlade § 17 ods. 3 písm. d), e) a f) a poslednej vety § 29 ods. 8 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o vlastníctve bytov“) s čl. 20 ods. 1 a 4 Ústavy Slovenskej republiky.
Ústavný súd prijal návrh na ďalšie konanie a vo veci sp. zn. PL. ÚS 26/00 na verejnom zasadnutí 4. apríla 2002 nálezom takto rozhodol:
Návrhu generálneho prokurátora Slovenskej republiky na vyslovenie nesúladu § 17 ods. 3 písm. d), e) a f) a poslednej vety § 29 ods. 8 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov s čl. 20 ods. 1 a 4 Ústavy Slovenskej republiky n e v y h o v u j e.
Rozhodnutie vo veci odôvodnil ústavný súd nasledovne:
Zákon o vlastníctve bytov upravuje spôsob a podmienky nadobudnutia vlastníctva bytov a nebytových priestorov v obytnom dome, práva a povinnosti vlastníkov týchto bytových domov, práva a povinnosti vlastníkov bytov a nebytových priestorov a ich vzájomné vzťahy a práva k pozemkom.
Generálny prokurátor žiadal vysloviť nesúlad ustanovení § 17 ods. 3 písm. d), e) a f) a poslednej vety ustanovenia § 29 ods. 8 zákona o vlastníctve bytov s čl. 20 ods. 1 a 4 Ústavy.
Podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy: „Každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Dedenie sa zaručuje.“
Podľa čl. 20 ods. 4 Ústavy: „Vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu.“
Podľa ustanovenia § 17 ods. 3 písm. d), e) a f) zákona o vlastníctve bytov: „Dohodnutá cena bytu a pozemkov podľa odseku 1 nesmie prevýšiť cenu určenú podľa §§ 18, 18a a 18b, ak sa byt prevádza do vlastníctva doterajšieho nájomcu z ...