Začatie trestného stíhania a vznesenie obvinenia

JUDr. Zoltán PERHÁCS, PhD.

Ministerstvo vnútra SR

PERHÁCS, Z.: Začatie trestného stíhania a vznesenie obvinenia. Justičná revue, 59, 2007, č. 11, s. 1397 – 1413.

Trestným konaním sa v zmysle ustanovenia § 10 ods. 14 zákona č. 301/2005 Z. z.Trestného poriadkuTam, kde je v texte uvedené číslo paragrafu bez bližšieho uvedenia zákona, ide o ustanovenie Trestného poriadku. rozumie konanie podľa tohto zákona.

Trestné stíhanieje úsek od začatia trestného stíhania až do právoplatnosti rozsudku, prípadne iného rozhodnutia orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu vo veci samej.

Prípravným konaním sa rozumie úsek od začatia trestného stíhania do podania obžaloby, návrhu na schválenie dohody o uznaní viny a prijatí trestu alebo právoplatnosti rozhodnutia orgánu činného v trestnom konaní vo veci samej.

Trestné konanie sa rozdeľuje na dve základné časti – na predsúdne konanieV odbornej literatúre sa rovnako uvádza aj pojem „konanie, ktoré predchádza konaniu pred súdom“. a súdne konanie, v rámci ktorých môže prechádzať týmito šiestimi štádiami: do prvej časti trestného konania – do predsúdneho konania zaraďujeme postup pred začatím trestného stíhania (§§ 196 až 198) a prípravné konanie (§§ 199 až 210); druhá časť trestného konania – súdne konanie zahŕňa v sebe preskúmanie obžaloby a predbežné prejednanie obžaloby (§§ 241 až 245), hlavné pojednávanie (§§ 246 až 290), odvolacie konanie (§§ 306 až 329) a vykonávacie konanie (§§ 406 až 468 ).Bližšie k tomu pozri IVOR, J. a kolektív: Trestné právo procesné. Bratislava, IURA EDITION, 2006. ISBN 80-8078-101-X, 993 s.

K prijatiu trestného oznámenia alebo iného podnetu

Východiskom pre postup podľa Trestného poriadku je prijatie trestného oznámenia (§ 196) alebo iného podnetu,Napríklad: podnety na začatie trestného stíhania odstúpené z operatívnych zložiek PZ, prípadne výsledky (podnety) Vojenskej polície, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Železničnej polície, Colnej správy a podobne. obsahujúceho skutočnosti o spáchanom trestnom čine, a získanie podkladov potrebných na začatie trestného stíhania (§ 199) alebo na iné rozhodnutie (§ 197 ods. 1 a 2). To značí, že o prijatom trestnom oznámení, resp. o inom podnete orgány prípravného konania musia rozhodnúť buď podľa § 197 alebo podľa § 199. Preto tieto ustanovenia vzájomne na seba len poukazujú bez toho, aby opakovane poukazovali na podmienky dané v jednotlivých ustanoveniach, čo je zrejmé zo slovných spojení „ak nie je dôvod“ (§ 197 „Ak nie je dôvod na začatie trestného stíhania, alebo na postup podľa odseku 2...“; § 199 „Ak nie je dôvod na postup podľa § 197 ods. 1 alebo 2...“).

PolicajtPolicajtom sa na účely tohto zákona rozumie a) vyšetrovateľ Policajného zboru, b) poverený príslušník Policajného zboru, c) poverený príslušník vojenskej polície v konaní o trestných činoch príslušníkov ozbrojených síl, d) poverený príslušník Zboru väzenskej a justičnej stráže v konaní o trestných činoch príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže a v objektoch Zboru väzenskej a justičnej stráže aj jeho zamestnancov a o trestných činoch osôb vo výkone trestu odňatia slobody alebo vo väzbe, e) poverený príslušník Železničnej polície v konaní o trestných činoch príslušníkov Železničnej polície a o trestných činoch spáchaných v obvode železničných dráh, f) poverené colné orgány, ak ide o trestné činy spáchané v súvislosti s porušením colných predpisov alebo daňových predpisov v pôsobnosti colnej správy, g) veliteľ námornej lode v konaní o trestných činoch spáchaných na tejto lodi. (vyšetrovateľPodľa ustanovenia § 34 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov policajta za vyšetrovateľa určuje minister. Za vyšetrovateľa možno určiť len policajta, ktorý má vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v odbore právo alebo bezpečnostné služby a ako vyšetrovateľ čakateľ v prípravnej štátnej službe alebo v stálej štátnej službe úspešne vykonal záverečnú vyšetrovateľskú skúšku. Minister môže výnimočne určiť za vyšetrovateľa aj policajta, ktorý má iné vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa než v odbore právo alebo bezpečnostné služby a úspešne vykonal záverečnú vyšetrovateľskú skúšku. Dĺžka čakateľskej praxe vyšetrovateľa čakateľa je jeden rok. Výnimku z tejto dĺžky praxe môže udeliť minister len osobám, ktoré majú vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v odbore právo alebo bezpečnostné služby. alebo poverený príslušník Policajného zboruPovereným príslušníkom je príslušník Policajného zboru, ktorý má v popise služobnej činnosti určenú náplň činnosti skrátené vyšetrovanie alebo príslušník Policajného zboru, ktorý je písomným rozkazom nadriadeného s ustanovovacou pôsobnosťou poverený vykonávaním služobných činností v skrátenom vyšetrovaní. [Nariadenie ministra vnútra Slovenskej republiky č. 62/2003 o rozsahu pôsobnosti nadriadených vo veciach služobného pomeru v štátnej službe príslušníkov Policajného zboru (personálna pôsobnosť) v znení neskorších predpisov]. podľa vecnej a miestnej príslušnosti) po prijatí trestného oznámenia bez vykonania ďalších úkonov toto vždy preskúma z formálno-právneho hľadiska, pričom posúdi, či nie sú dané dôvody na postup podľa § 197 ods. 1 alebo 2. Ak po takomto preskúmaní policajt dospeje k jednoznačnému záveru, že nie sú splnené podmienky na začatie trestného stíhania, uznesením vec odovzdá príslušnému orgánu na prejednanie priestupku alebo iného správneho deliktu, odovzdá na disciplinárne konanie, odloží alebo odmietne. V prípade, ak po vyhodnotení trestného oznámenia ...