Vybrané otázky zmeny žaloby v režime CSP

Mgr. Dušan KUCBEL 
vyšší súdny úradník
Okresný súd v Banskej Bystrici 

KUCBEL, D.: Vybrané otázky zmeny žaloby v režime CSP; Justičná revue, 69, 2017, č. 12, s. 1495 – 1509. 

Úvod 

Žalobca v civilnom sporovom konaní pomerne často adresuje súdu zmenu žaloby podľa § 139 a nasl. zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). V porovnaní s pôvodnou právnou úpravou v zákone č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“) došlo k podstatnému rozšíreniu právnej úpravy zmeny žaloby. Vo vzťahu k novej úprave ešte neboli vydané rozhodnutia najvyšších súdnych autorít, poskytujúce odpovede na otázky, ktoré vznikajú v súvislosti s používaním novej procesnej úpravy. Ide o nasledujúce otázky. Akému úkonu možno priznať účinky zmeny žaloby? Ako uskutočniť zmenu žaloby? Kedy nepôjde o zmenu žaloby? Ako sa vysporiadať so zmenou žaloby v odvolacom konaní? Má vplyv sudcovská koncentrácia konania na zmenu žaloby? Na aké skutočnosti musí súd prihliadať pri pripustení zmeny žaloby? Ako má súd postupovať, keď zistí, že na priznanie nároku žalobcu je potrebná zmena žaloby? 

Účelom tohto článku je snaha odpovedať na položené otázky a tým prispieť do diskusie o spôsobe aplikácie a interpretácie CSP. Názory vyjadrené v tomto článku sa v dôsledku neskoršej ustálenej rozhodovacej praxe nemusia ukázať ako správne. Úvodom upozorňujeme čitateľa, že článok nezaujíma komplexné stanovisko k celkovej právnej úprave zmeny žaloby. V článku sa venujeme len vybraným otázkam zmeny žaloby, ktoré môžu spôsobiť v súdnej praxi určité komplikácie. 

Stručný náhľad zmien v porovnaní s OSP 

Zmena žaloby je v CSP upravená v §§ 139 až 143 CSP, v porovnaní s pôvodnou úpravou v jednom ustanovení § 95 OSP. Zmenou žaloby (pôvodne zmenou návrhu) sa uplatňuje dispozičná zásada civilného procesu, kedy žalobca ako dominus litis sám určuje, akého nároku sa na podklade tvrdeného skutkového stavu žalobou domáha. To rovnako platí aj na žalovaného v prípade, ak vznesie v konaní vzájomnú žalobu. V § 140 ods. 1 a 2 CSP je pozitívne vymedzené, čo sa považuje za zmenu žaloby. V § 140 ods. 3 CSP je, naopak, uvedené negatívne vymedzenie, čo za zmenu žaloby považovať nemožno (napríklad v konaní o BSM). Týmto vymedzením došlo k odlíšeniu od pôvodnej právnej úpravy. To však neznamená, že nová právna úprava spôsobila markantné obsahového rozdiely pri aplikovaní zmeny žaloby. Závery judikatúry a právnej vedy, týkajúce sa zmeny návrhu v § 95 OSP, sa totiž dostali priamo do textu zákonnej úpravy.ŠTEVčEK, M. – FICOVá, S. – BARICOVá, J. – MESIARKINOVá, S. – BAJáNKOVá, J. – TOMAšOVIč, M. a kol.: Civilný sporový poriadok. Komentár; Praha: C. H. Beck, 2016, s. 515.  

Do zákonného znenia však neboli pretavené všetky judikované názory súdov, či už v otázke pozitívneho alebo negatívneho vymedzenia predmetného inštitútu. Ide o prípady, ako je zmena právnej kvalifikácie žaloby sporovou stranou, substancovanie tvrdení, iné právne posúdenie veci súdom, ktoré môže mať dosah na skutkový stav a pod. Tieto skutočnosti sú tak naďalej ponechané na právnu doktrínu a judikatúru. Nie je preto vylúčené, aby vo vzťahu k nim došlo k názorovým posunom, a to práve z dôvodu novej právnej úpravy. 

Novinkou v porovnaní s pôvodnou právnou úpravou je ustanovenie § 141 CSP, v zmysle ktorého súd nemusí rozhodovať o zmene žaloby, ak bol návrh na zmenu žaloby súdu doručený skôr, ako súd doručil žalobu žalovanému na vyjadrenie. V stručnosti k tejto zmene možno uviesť, že zákon hovorí o doručení žaloby žalovanému a z tohto zákonného znenia musí súd aj vychádzať. V pochybnostiach, ak v čase od zaslania žaloby do jej doručenia žalovanému došlo k doručeniu zmeny žaloby na súd, musí súd pri aplikácii § 141 CSP počkať na vrátenie doručenky a podľa nej posúdi, či má o zmene žaloby rozhodnúť, alebo či má zmenenú žalobu postupom podľa § 141 CSP zaslať žalovanému. Rozhodujúca skutočnosť je tá, ktorá nastala skôr, t. j. či to bolo doručenie žaloby žalovanému, alebo doručenie návrhu na zmenu žaloby na súd. 

Napriek tomu, že to v CSP nie je upravené, judikatúra a právna doktrína sa ustálila na názore, podľa ktorého je súd povinný dať možnosť protistrane vyjadriť sa k navrhovanej zmene žaloby ešte predtým, ako rozhodne o návrhu na zmenu žaloby. Pripustením zmeny žaloby nesmie byť obmedzená procesná obrana žalovaného. Preto musí byť žalovanému pred rozhodnutím súdu o pripustení zmeny žaloby daná možnosť, aby sa k nej vyjadril.DAVID, L. – IšTVáNEK, F. – JAVůRKOVá, N. – KASíKOVá, M. – LAVICKý, P. a kol.: Občanský soudní řád. Komentář; Praha: WOLTERS KLUWER ČR, a. s., 2009, § 95. Aj keď nesúhlas žalovaného so zmenou žaloby nemá právne účinky, môže mať právny význam argumentácia žalovaného, ...