Úvahy o vecných bremenách vo svetle rekodifikácie občianskeho práva hmotného

Mgr. Róbert JAKUBÁČ
externý doktorand
Katedra občianskeho práva
Právnickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika;
Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky

JAKUBÁČ, R.: Úvahy o vecných bremenách vo svetle rekodifikácie občianskeho práva hmotného; Justičná revue, 66, 2014, č. 10, s. 1151 – 1168.

„V prvom rade naše občianskoprávne zákonodarstvo nerozlišuje v rámci vecných bremien od r. 1950 medzi služobnosťami a reálnymi bremenami. To je kuriozita, ktorú popri českom práve vykazuje len právo slovenské.“

Karel Eliáš, Jindřich PsutkaELIÁŠ, K. – PSUTKA, J.: Věcná břemena. § 151n - § 151r Občanského zákoníku; Praha: Linde Praha, a. s, 2012, s. 11. Po nadobudnutí účinnosti nového českého Občianskeho zákonníka už daná téza vo vzťahu k českému právu neplatí.

1. Úvod

V rozsiahlej odbornej literatúre pomerne dôkladne spracovaná a značnej kritike podrobená torzálna právna úprava vecných bremien, obsiahnutá v platnom Občianskom zákonníku, je jedným z vypuklých príkladov deformácií právnej úpravy klasických inštitútov súkromného práva po roku 1948, s ktorými sa (žiaľ) doposiaľ borí aplikačná prax, ale aj právna veda.Na viaceré problémy, ktoré aplikačnej praxi a právnej vede spôsobuje platná právna úprava vecných bremien, poukážeme neskôr. Tu by sme chceli poukázať na nesprávnosť názoru (stanoviska), že do katastra nehnuteľností sa nezapisuje vecné bremeno, ale právo zodpovedajúce vecnému bremenu (pozri napríklad FEKETE, I.: Občiansky zákonník 1. Veľký komentár; Bratislava: Eurokódex, 2011, s. 999) – § 8 ods. 1 písm. b) katastrálneho zákona jednoznačne ustanovuje, že vecné bremeno sa do katastra nehnuteľností zapisuje. V tejto súvislosti nesmieme zabúdať, že právo zodpovedajúce vecnému bremenu môže byť zriadené aj v prospech určitej osoby, ktorá nevlastní žiadnu nehnuteľnosť zapisovanú do katastra nehnuteľností, a v takom prípade by pri akceptovaní vyššie uvedeného názoru (stanoviska) ani nebolo možné právo zodpovedajúce vecnému bremenu zapísať do katastra nehnuteľností. Služobnosti a reálne bremená, „zlúčené“ v Občianskom zákonníku z roku 1950 do inštitútu vecných bremien,V odbornej literatúre sa pojem „vecné bremená“ objavoval už pred 1. 1. 1951, kedy nadobudol účinnosť Občiansky zákonník z roku 1950 – pozri napríklad DNISTRIANSKYJ, S.: Moderní theorie reálních břemen; Právník, 63, 1924, s. 18. Takisto sa tento pojem používal aj v rôznych právnych predpisoch pred 1. 1. 1951; bližšie pozri ELIÁŠ, K. – PSUTKA, J.: Věcná břemena. § 151n - § 151r Občanského zákoníku; Praha: Linde Praha, a. s, 2012, s. 24. sa stali obeťou programovej diskontinuity rodiaceho sa socialistického práva s „buržoáznym právnym poriadkom“, tendencie tvorcov Občianskeho zákonníka z roku 1950 zjednodušovať právne inštitútyPozri slová dôvodovej správy k § 166 až § 171 Občianskeho zákonníka z roku 1950, že „... osnova ... opúšťa vo svojej zjednodušujúcej tendencii toto triedenie a okrem toho sa odchyľuje aj od doterajšej teoretickej koncepcie služobností a reálnych bremien...“. a predpokladu, „že novou úpravou vlastníctva k pôde a prechodom k jej kolektívnemu obhospodarovaniu význam bývalých služobností a reálnych bremien ... značne poklesol a časom zmizne.“Pozri dôvodovú správu k §§ 166 až § 171 Občianskeho zákonníka z roku 1950 a taktiež učebnicu občianskeho a rodinného práva z roku 1956, v ktorej sa uvádza, že „... význam služobností, najmä poľných, ako aj význam reálnych bremien patrí minulosti. Dnes, v dobe prechodu dediny k socializmu, keď neustále rastie počet jednotných roľníckych družstiev vyššieho typu, hospodáriacich na pozemkoch s rozoranými medzami, mohol nový občiansky zákonník aj na tomto mieste previesť radikálne zjednodušenie a opustiť predošlé ekonomicky neodôvodnené rozlišovanie medzi služobnosťami a reálnymi bremenami a vytvoriť jednotnú inštitúciu vecných bremien“, a že „... nový občiansky zákonník upravuje výmenok ako odumierajúcu inštitúciu“ – KNAPP, V. a kol.: Učebnica občianskeho a rodinného práva. I. zväzok; Bratislava: Slovenské vydavateľstvo politickej literatúry, 1956, s. 401 a 412. V ďalšej marginalizácii vecných bremien pokračoval Občiansky zákonník z roku 1964 vo svojom pôvodnom znení – o niekoľko rokov sa už tento postup (prístup) v odbornej literatúre kritizoval, pozri napr. PLANK, K. a PLANKOVÁ, O.: Niekoľko úvah o potrebe legislatívnych úprav v občianskom a rodinnom práve; Právny obzor, 51, 1968, s. 769 a 770, a KLAPÁČ, J.: Niektoré úvahy de lege ferenda o budúcej úprave občianskeho zákonníka (osobitná časť); Právny obzor, 58, 1975, č. 7. Občiansky zákonník z roku 1964 ustanovil v § 495 ods. 1, že vecné bremená môžu vznikať len zo zákona – podľa dôvodovej správy k tomuto právnemu predpisu však „... osnova nevylučuje, aby sa práva tvoriace náplň doterajších vecných bremien a výmenkov v prípade potreby upravovali zmluvne podľa ustanovenia § 51“ (Občiansky zákonník a s ním súvisiace predpisy; Bratislava: Osveta, 1964, s. 384). Kým rakúsky Všeobecný občiansky zákonník z roku 1811 (ďalej len „ABGB“) upravoval služobnosti v siedmej hlave v takmer 60 paragrafoch,Niektoré ustanovenia ABGB o služobnostiach boli relevantné aj v Uhorsku, vzhľadom na § 21 a § 156 Dočasných súdnych pravidiel. Uvedené ustanovenia Dočasných súdnych pravidiel spôsobovali aplikačnej praxi problémy a považovali sa za veľmi neurčité, v dôsledku čoho bolo sporné, ktoré ustanovenia ABGB vlastne mali naďalej zostať v platnosti v Uhorsku; pozri napr. Indokolás a Magyar Általános polgári törvénykönyv tervezetéhez. Második kötet. Dologjog; Budapest, 1901, s. 7. Vzhľadom k tejto skutočnosti môže byť pomerne komplikované rozhodovanie sporov týkajúcich sa služobností zriadených do 31. 12. 1950, resp. týkajúcich sa služobností, ktoré vznikli do uvedeného dátumu. Občiansky zákonník z roku 1950 v deviatej hlave s nadpisom „Vecné bremená“ obsahoval už iba 22 paragrafov, pričom tento rozsah dnes platný Občiansky zákonník zredukoval pod titulom „Vecné bremená“ dokonca na 3 paragrafy,Paragraf 151n až ...