Ústavná sťažnosť podľa čl.127 Ústavy Slovenskej republiky

JUDr. Ernest VALKO 
JUDr. Andrea TOMLAINOVÁ 

Advokátska kancelária
VALKO & PARTNERS 

VALKO, E. – TOMLAINOVÁ, A.:  Ústavná sťažnosť podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky. Justičná revue, 56, 2004, č. 12, s. 1316 – 1329. 

I. 

Dňa 1. 1. 2002 nadobudol na základe ústavného zákona č. 90/2001 Z. z. účinnosť novelizovaný čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky (zákon č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, ďalej len „Ústava SR“). 

Podľa novelizovaného znenia čl. 127 ods. 1 Ústavy SR sa fyzické a právnické osoby môžu obracať na Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ÚS SR“) s ústavnými sťažnosťami, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd (čl. 127 ods. 1 Ústavy SR). 

Ak ÚS SR vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ÚS SR môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. ÚS SR môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie, zakázať pokračovanie v porušovaní základných práv a slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo ak je to možné, prikázať, aby ten, kto porušil práva alebo slobody podľa odseku 1, obnovil stav pred porušením (čl. 127 ods. 2 Ústavy SR). 

ÚS SR môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie (čl. 127 ods. 3 Ústavy SR). 

Ústavná sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov. (Viď poznámka č. 14). (§ 53 ods. 1 zákona č. 38/1993 Zb. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov, ďalej len „ZoÚS“). Pozn. č. 14 odkazuje napríklad na Občiansky súdny poriadok, zákon č. 71/1967 Zb., zákon Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. 

Podľa dôvodovej správy k citovanému čl. 127 Ústavy SR „Úpravou čl. 127 sa výrazne rozširuje právomoc ÚS SR rozhodovať o sťažnostiach fyzických alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv a slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z platnej medzinárodnej zmluvy... Základom rozšírenia právomoci ÚS SR rozhodovať o individuálnych ústavných sťažnostiach sa pre navrhovateľov stala platná úprava čl. 130 ods. 3 Ústavy SR, ktorá umožnila ÚS SR už aj doposiaľ fakultatívne rozhodovať o ochrane ústavných práv fyzických a právnických osôb nad rámec platnej úpravy obsiahnutej v čl. 127. Takéto konanie ÚS SR však v zmysle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva nepredstavuje dostatočnú ochranu základných práv a slobôd. Bolo preto nevyhnutné navrhnúť zmenu dikcie samotného čl. 127, čo vo výraznej miere otvorí právnickým a fyzickým osobám prístup k ústavnému súdu... ÚS SR by pritom podľa navrhovanej ústavnej úpravy mal získať oprávnenie rozhodovať o ústavnosti právoplatného rozhodnutia (rozhodnutie chápané v jeho právnom obsahu, ako výsledok súdneho, správneho alebo iného konania), opatrenia (napr. predbežné opatrenia o obmedzení osobnej slobody; zásahy do nedotknuteľnosti obydlia, súkromia, listového tajomstva a pod.), alebo iného zásahu (takýmto zákrokom môže byť v niektorých prípadoch aj zákrok policajta, colníka, mestského hygienika a pod.), ak sa sťažovateľ domnieva, že ním boli porušené základné práva a slobody alebo... Aby nedochádzalo k zbytočným konfliktom medzi všeobecnými súdmi a ÚS SR sa tiež navrhuje, aby sa právomoc ÚS SR podľa čl. 127 mohla uplatniť len vtedy, ak o ochrane práv a slobôd už podľa platnej právnej úpravy nemôže rozhodovať všeobecný súd. Navrhované riešenie teda rešpektuje zásadu subsidiarity a v jeho zmysle sa fyzická alebo právnická osoba bude môcť v naprostej väčšine prípadov obrániť so svojou ústavnou sťažnosťou na ÚS SR iba po tom, ako vyčerpala všetky riadne opravné prostriedky, ktoré jej zákon na ochranu jej práva poskytuje (v prípade súdneho ...