Umelá inteligencia a trestná zodpovednosť?

JUDr. Rastislav FUNTA, Ph.D., LL.M.

Dell Technologies
národný právny expert College of Europe/Európska komisia
Fakulta práva Janka Jesenského Vysokej školy Danubius

FUNTA, R.:

Umelá inteligencia a trestná zodpovednosť?; Justičná revue, 71, 2019, č. 1, s. 73 – 83.

Pokrok v oblasti umelej inteligencie je výzvou pre existujúce právne predpisy a s tým spojené právne otázky. V prípadoch – kedy sa umelá inteligencia (napr. robot) dopustí protiprávneho konania, vzniká otázka, kto by mal v takomto prípade niesť zodpovednosť? Tento článok sa preto zaoberá otázkou, či môže byť robot trestne zodpovedný v zmysle trestného práva.

Development in the field of artificial intelligence is a challenge for existing laws and raises ethical questions. In cases where artificial intelligence (e.g. robot) commits an illegal activity, the question arises as to who should be responsible in such a case? This article therefore deals with the question as to whether a robot can be criminally responsible within the meaning of criminal law.

1 Úvod

Oxfordský slovník definuje umelú inteligenciu (UI) ako „teóriu a vývoj počítačových systémov schopných plniť úlohy, ktoré bežne vyžadujú ľudskú inteligenciu“.Umelá inteligencia tvorí súčasť počítačovej vedy a je zameraná na vývoj počítačov schopných plniť úlohy, ktoré bežne vykonávajú ľudia. Vďaka podstatným zlepšeniam strojového učenia v oblastiach ako vnímanie a poznanie sa UI uplatňuje v širokej škále oblastí, od rozpoznávania reči a rozpoznávania tváre až po farmaceutický výskum a vývoj, roboty na obchodovanie s akciami, riadenie vzťahov so zákazníkmi atď. Od 40. rokov minulého storočia bola umelá inteligencia predmetom štúdií v oblasti počítačovej vedy. Koncom 90. rokov minulého storočia a začiatkom 21. storočia došlo k zvýšeniu záujmu o túto oblasť najmä po tom, ako súkromný sektor začal investovať do umelej inteligencie v snahe o vyššiu produktivitu a ziskovosť.Digitálne platformy Alibaba (možno ju považovať za obdobu Amazonu), Baidu (je čínskym náprotivkom spoločnosti Google), Tencent (nemá jasný náprotivok v západnom svete), tzv. (ABT) patria k najvýznamnejším (nielen čínskym) spoločnostiam vo vývoji a používaní umelej inteligencie. V kontexte rýchleho technologického vývoja v oblasti robotiky a umelej inteligencie sa budú čoraz viac zmenšovať nielen hranice medzi ľudskými bytosťami a robotmi s UI, ale aj myslenie umelej inteligencie sa čoraz viac priblíži človeku. Literatúra nepozná jednotnú definíciu robota. Z toho dôvodu môže byť inak interpretovaný v prípade skúmania jeho možnej civilnej a trestnej zodpovednosti. Napriek tomu môžeme pre našu potrebu vymedziť roboty/tov ako univerzálne použiteľné stroje s viacerými osami, ktorých pohyby sú voľne programovateľné vzhľadom na postupnosť ich pohybov. Spoločným pre všetky možné definície je existencia senzorického a motorického hardvéru slúžiaceho k rozšíreniu ľudských možností prostredníctvom väčšej autonómie a sebestačnosti. Bez ohľadu na existenciu ...