Príspevok bol vypracovaný v rámci projektu VEGA „Súčasnosť a budúcnosť boja proti počítačovej kriminalite: kriminologické a trestnoprávne aspekty“ č. 1/0231/15.
Dr. et JUDr. Libor KLIMEK, PhD.
výskumný pracovník
Výskumné kriminologické centrum
Fakulta práva Paneurópskej vysokej školy
KLIMEK, L.: Úloha a činnosti Eurojustu v boji proti počítačovej kriminalite; Justičná revue, 68, 2016, č. 6-7, s. 781 – 795.
Úvod
Vzhľadom na skutočnosť, že pôsobnosť organizovanej trestnej činnosti sa rozšírila a stále sa rozširuje do kyberpriestoru,Pojem kyberpriestor (angl. ‘cyberspace’) prvýkrát použil William Gibson v románe Neuromancer (New York, Ace Books, 1984). Popisoval „high-tech“ spoločnosť, v ktorej ľudia obývajú virtuálny svet oddelený od pozemského života. nemalo by za týmto trendom zaostávať ani presadzovanie práva. Európska únia (ďalej len „EÚ“) sa rozhodla poskytnúť nástroje na riešenie novodobých, stále sa vyvíjajúcich nebezpečenstiev počítačovej kriminality,Počítačová kriminalita predstavuje v EÚ „európsky trestný čin“. Čl. 83 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v znení Lisabonskej zmluvy (Úradný vestník Európskej únie, C 83/47, 30. marec 2010) predstavil zoznam „európskych trestných činov“, pričom počítačová kriminalita je na predmetnom zozname. Konkrétne ide o „terorizmus, obchodovanie s ľuďmi a sexuálne zneužívanie žien a detí, nedovolené obchodovanie s drogami, nedovolené obchodovanie so zbraňami, pranie špinavých peňazí, korupciu, falšovanie platobných prostriedkov, počítačovú kriminalitu a organizovanú trestnú činnosť“. Bližšie pozri: KLIP, A.: European Criminal Law: An Integrative Approach; 3rd ed., Cambridge – Antwerp – Portland: Intersentia, 2016, 645 strán, ISBN 978-178068-270-9. IVOR, J. – KLIMEK, L. – ZÁHORA, J.: Trestné právo Európskej únie a jeho vplyv na právny poriadok Slovenskej republiky; Žilina: Eurokódex, 2013, 888 strán, ISBN 978-80-8155-017-1. JELÍNEK, J. – GŘIVNA, T. – HERCZEG, J. – NAVRÁTILOVÁ, J. – SYKOVÁ, A. et al.: Trestní právo Evropské unie; Praha: Leges, 2014, 368 strán, ISBN 978-80-7502-041-3. ktorá svojou povahou nepozná hranice. Jedným z nástrojov je Eurojust.
1 Eurojust všeobecne
Poslaním Eurojustu, t. j. Jednotky pre súdnu spoluprácu Európskej únie (angl. European Union’s Judicial Cooperation Unit), je podporovať a posilňovať koordináciu a spoluprácu medzi vnútroštátnymi orgánmi zodpovednými za vyšetrovanie a stíhanie závažnej trestnej činnosti, ktorá sa týka dvoch alebo viacerých členských štátov EÚ, či ktorá si vyžaduje trestné stíhanie na spoločnom základe.Čl. 85 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v znení Lisabonskej zmluvy. Inými slovami, hlavnou náplňou jednotky Eurojust je koordinácia vyšetrovaní a trestných stíhaní v členských štátoch EÚ. Tým je zacielená na riešenie problematických situácií, ktoré vyplývajú z odlišností jednotlivých vnútroštátnych právnych poriadkov členských štátov. Teda, Eurojust nevykonáva samostatné vyšetrovanie či trestné stíhanie v rámci EÚ, ale vykonáva len koordinačnú činnosť, ktorá má byť nápomocná vnútroštátnym orgánom členských štátov. Táto koordinácia je neformálna.IVOR, J. – KLIMEK, L. – ZÁHORA, J.: Trestné právo Európskej únie a jeho vplyv na právny poriadok Slovenskej republiky; Žilina: Eurokódex, 2013, s. 725, ISBN 978-80-8155-017-1.
Eurojust je orgánom EÚ s medzivládnou povahou.JENEY, P.: The Future of Eurojust: Study for the LIBE Committee; Brussels: European Parliament, 2012, s. 13, 20, 35 a 49. Má vlastnú právnu subjektivitu a jeho sídlom je holandský Haag. Každý členský štát EÚ vysiela do Eurojustu svojho národného zástupcu. Národný zástupcovia tvoria spoločne kolégium (resp. kolégium Eurojustu). Tu sa prejavuje hybridný charakter Europolu. Kým právomoci národných členov pramenia z vnútroštátneho právneho poriadku štátu, každého z nich, právomoci Eurojustu sú „európskeho“ pôvodu a pramenia z práva EÚ.
Právnym základom Eurojustu je Rozhodnutie 2002/187/SVV, ktorým sa zriaďuje Eurojust s cieľom posilniť boj proti závažným trestným činomRozhodnutie Rady 2002/187/SVV z 28. februára 2002, ktorým sa zriaďuje Eurojust s cieľom posilniť boj proti závažným trestným činom v znení Rozhodnutia Rady 2009/426/SVV. Úradný vestník Európskych spoločenstiev, L 63/1, 6. marec 2002. (ďalej len „Rozhodnutie 2002/187/SVV o Eurojuste“). Názov tohto legislatívneho aktu napovedá, že jeho cieľom nie je harmonizácia ani aproximácia vnútroštátnych právnych predpisov, na rozdiel od rámcových rozhodnutí prijatých v rámci hmotného práva, ale zriadenie ...