Teoretické východiská uplatňovania zásady prezumpcie neviny a jej nadnárodná úprava

JUDr. Dávid KAŠČÁK 
interný doktorand
Oddelenie trestného práva, kriminalistiky a kriminológie
Fakulty práva Paneurópskej vysokej školy,
hlavný štátny radca sekcie trestného práva
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky 

KAŠČÁK, D.: Teoretické východiská uplatňovania zásady prezumpcie neviny a jej nadnárodná úprava; Justičná revue, 71, 2019, č. 6-7, s. 696 – 713.   

The contribution deals with the presumption of innocence, which is considered one of the general principles of criminal procedure and fundamental right in terms of several international documents as well as the Constitution of the Slovak Republic. The first part of the contribution is dedicated to the protection of the presumption of innocence according to the most significant international documents. The second part of the contribution draws attention to national protection and to the application of the principle of the presumption of innocence. The contribution also presents the presumption of innocence in the context of case law of the European Court of Human Rights, the Constitutional Court of the Slovak Republic and the Supreme Court of the Slovak Republic. 

Úvod 

Prezumpcia neviny je považovaná za jednu z najstarších právnych zásad ľudskej spoločnosti. Je vyjadrením domnienky, respektíve predpokladu neviny v trestnom konaní, ktorá sa vzťahuje na každého. Je jednou zo základných zásad trestného konania, vedúcou právnou ideou, na ktorej je založený trestný proces. Vzťahuje sa na predsúdne konanie, ako aj na konanie pred súdom. Zásada prezumpcie neviny má svoj základ vo východiskových myšlienkach rímskeho práva a klasického chápania zásady „praesumptio boni viri“, v zmysle ktorej sa v zásade každý občan považuje za dobrého, bezúhonného a spravodlivého až dovtedy, pokiaľ sa o ňom nepreukáže opak. Okrem toho je prezumpcia neviny jednou zo zložiek práva na spravodlivý proces, ako aj hlavným princípom v súčasných demokratických trestných konaniach. Počiatočný výslovný impulz zrodu prezumpcie neviny siaha až do 13. storočia, kedy sa spomína v korelácii s ľudskými právami. Magna charta libertatum z roku 1215 ako prvá listina zakotvujúca ľudské práva, okrem iného, v sebe zahŕňa aj prezumpciu neviny, ktorá sa vytvorila v tomto smere ako politický princíp predstavujúci limitáciu svojvoľnosti feudálov a záruku potrebnej podmienky humánneho a demokratického konania proti občanom. Neskôr však upadla do zabudnutia a spolu s ňou aj prezumpcia neviny, ktorá sa však opäť objavila začiatkom 17. storočia vo viacerých dokumentoch. 

Dôležitosť prezumpcie neviny je odzrkadlená skutočnosťou, že je legislatívne obsiahnutá vo viacerých významných medzinárodných dokumentoch. Je zakotvená vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv, Medzinárodnom pakte o občianskych a politických právach, Rímskom štatúte Medzinárodného trestného súdu, Európskom dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Dohovore o právach dieťaťa, Dodatkovom protokole k Ženevským dohovorom. Na úrovni Európskej únie ju nájdeme v Charte základných práv Európskej únie, Smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/343 z 9. marca 2016 o posilnení určitých aspektov prezumpcie neviny a práva byť prítomný na konaní pred súdom v trestnom konaní, a tiež v jednom atypickom akte prijatom Európskou komisiou, ktorým je Zelená kniha o prezumpcii neviny, ktorej cieľom bolo začať verejnú konzultáciu o určitej európskej problematike, čím sa za pomoci konzultácií zhromažďovali potrebné informácie pred zhotovením legislatívneho návrhu. Vo vnútroštátnej rovine ju nájdeme na úrovni zabezpečujúcej ochranu práv a právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb v Ústave Slovenskej republiky, v Listine základných práv a slobôd publikovanej vo forme ústavného zákona č. 23/1991 Zb. a tiež v zákone č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok. 

Podstata prezumpcie neviny vo všeobecnosti spočíva v tom, že osoba obvinená zo spáchania trestného činu alebo osoba, proti ktorej sa vedie trestné konanie, sa považuje za nevinnú až do momentu, kým súd nevysloví právoplatným odsudzujúcim rozsudkom jeho vinu, ktorá bola preukázaná zákonným spôsobom. Prezumpcia neviny je základným pilierom akuzačného konania. 

Opakom prezumpcie neviny je prezumpcia viny, ktorá je považovaná za podstatu inkvizičného konania. Zmysel prezumpcie viny spočíva v skutočnosti, že kým obvinený nedokáže preukázať svoju nevinu, považuje sa za vinného. 

Medzinárodná a európska ochrana prezumpcie neviny  

Medzinárodné dokumenty ratifikované Slovenskou republikou a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom požívajú právny status, na základe ktorého možno uviesť, že sú súčasťou právneho poriadku Slovenskej republiky a majú prednosť pred jej zákonmi. Prezumpciu neviny ako jednu spomedzi niekoľkých demokratických zásad právneho štátu, uplatňovaných počas trestného konania, v sebe zahŕňajú viaceré medzinárodné dokumenty, ktoré takýmto právnym statusom v Slovenskej republike disponujú. Keďže sú súčasťou nášho právneho poriadku a majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, je potrebné ich v každej miere rešpektovať a rešpektovať ich vo všetkých štádiách trestného konania. 

V zmysle článku 11 ods. 1 Všeobecnej deklarácie ľudských práv je prezumpcia neviny vyjadrená tak, že: „Každý, kto je obvinený z trestného činu, má právo byť považovaný za nevinného, kým nie je dokázaná jeho vina vo verejnom konaní, v ktorom mu boli dané všetky záruky nevyhnutné na jeho obhajobu.“Všeobecná deklarácie ľudských práv, článok 11 ods. 1.