Teoretické princípy limitácie slobody prejavu

Bc. Martin GREGOR 
Právnická fakulta Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach 

GREGOR, M.: Teoretické princípy limitácie slobody prejavu; Justičná revue, 68, 2016, č. 1, s. 106 – 115. 

Úvod 

„Sloboda prejavu sa zaručuje. Každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom, alebo iným spôsobom...“ – takouto formuláciou uvádza Ústava SR (ďalej aj Ústava) v Čl. 26 ods. 1 a 2 právo na slobodu prejavu. Mnohí si toto právo osvojujú v mylnej domnienke, že týmto konštatovaním sa ústavný text končí. Najmä mnohí laici sa radi dovolajú svojho ústavného práva hovoriť a šíriť svoje myšlienky a názory v podobe a forme, v akej to uznajú za vhodné, pričom zásadne odmietajú, že aj toto právo má prirodzené limity a obmedzenia. S tým sa však môžu jedine zmieriť. 

Obmedzenia slobody prejavu vyplývajú z odseku 4 predmetného článku. Toto právo možno „obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti.“ 

Táto problematika obsahuje mnoho zaujímavých aspektov. Je často pertraktovaná v radoch odbornej aj širokej verejnosti. To je, podľa mňa, pozitívnym javom, pretože je dôležité neustále poukazovať na ústavnoprávne základy tohto inštitútu, najmä ak má také široké následky v občianskom a trestnom práve, aké sloboda prejavu bezpochyby má. 

Cieľom tohto príspevku je uviesť základné teoretické problémy obmedzenia slobody prejavu. Po krátkom historickom exkurze podrobne rozoberám jednotlivé teoretické kritériá obmedzenia slobody prejavu. Vychádzam pritom najmä z judikatúry Ústavného súdu SR a rozsiahlej rozhodovacej činnosti Európskeho súdu pre ľudské práva. 

1. Pramene právnej úpravy 

Sloboda prejavu našla svoje vyjadrenie v druhej hlave, treťom oddiele Ústavy Slovenskej republiky. Je deklarovaná v Čl. 26 Ústavy a čl. 17 Listiny základných práv a slobôd. Patrí do skupiny politických práv a je zo všetkých týchto práv najvýznamnejším prvkom. Bez možnosti slobodne vyjadriť svoje myšlienky a názory strácajú všetky ostatné politické práva svoj zmysel. Ide o primárne politické právo, od ktorého je odvodené petičné, spolčovacie aj volebné právo, pričom umožňuje týmto právam ich praktické uplatnenie bez toho, aby s ňou splývali. 

Dnes mnohí autoriNapr. SOMOROVÁ, Ľ.: Ústavná úprava základných práv a slobôd a jej perspektívy; in: Ústavný systém Slovenskej republiky (doterajší vývoj, aktuálny stav, perspektívy); Košice: Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, 2009, s. 146 a s. 160. spochybňujú túto kategorizáciu slobody prejavu ako čistého politického práva, opierajúc sa o poznatky z ústav iných štátov. Tvrdia, že sloboda prejavu je tak právom politickým ako aj osobným, teda základným ľudským. V ústavách iných európskych štátov, ktoré zachovávajú formálne členenie práv na osobné a politické, patrí sloboda ...