Súlad zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov s Ústavou SR

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 5. apríla 2004 doručený návrh generálneho prokurátora Slovenskej republiky (ďalej len „navrhovateľ“ alebo „generálny prokurátor“) na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) o súlade § 29 ods. 3 slovného spojenia „byty v správe rozpočtových organizácií a príspevkových organizácií Ministerstva financií Slovenskej republiky, Ministerstva školstva Slovenskej republiky, Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Ministerstva obrany Slovenskej republiky, Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky a Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, na byty vo vnútornom kúpeľnom území a území národných parkov“ zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov s čl. 1 ods. 1 a čl. 12 ods. 2 poslednou vetou ústavy. 

Ústavný súd návrh predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí 30. novembra 2004 a po zistení, že spĺňa všetky zákonom predpísané náležitosti ustanovené v § 20 ods. 1 a § 37 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) a že neexistujú žiadne dôvody na jeho odmietnutie, návrh podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde prijal na ďalšie konanie v upresnenej podobe, keďže dospel k záveru, že generálny prokurátor sa vo svojom návrhu domáha toho, aby ústavný súd po prijatí návrhu na ďalšie konanie a po jeho prerokovaní nálezom vyslovil, že nie „ustanovenie § 29 ods. 3“, ale presnejšie ustanovenie § 29 ods. 3 písm. a) slovného spojenia „byty v správe rozpočtových organizácií a príspevkových organizácií Ministerstva financií Slovenskej republiky, Ministerstva školstva Slovenskej republiky, Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Ministerstva obrany Slovenskej republiky, Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky a Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, na byty vo vnútornom kúpeľnom území a území národných parkov“ (ďalej aj „napadnuté ustanovenie“) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov“) nie je v súlade s čl. 1 ods. 1 a čl. 12 ods. 2 poslednou vetou ústavy. 

Z návrhu generálneho prokurátora vyplynulo, že napadnuté ustanovenie sa stalo súčasťou zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov na základe novelizácie zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 151/1995 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej len „zákon č. 151/1995 Z. z.“), ktorý nadobudol účinnosť 1. augusta 1995. Podľa navrhovateľa napadnuté ustanovenie zaviedlo výnimku z dovtedajšej povinnosti niektorých subjektov uzatvoriť zmluvu o prevode vlastníctva bytu za zákonom ustanovených podmienok s dovtedajším nájomcom, pričom táto výnimka sa vzťahuje jednak na subjekty podriadené ...