Spotrebiteľská zmluva (ochrana spotrebiteľa)

prof. JUDr. Peter Vojčík,CSc.

Vojčík P.: Spotrebiteľská zmluva (ochrana spotrebiteľa), Bulletin slovenskej advokácie, 2008,14, č. 12, s. 15 -21

1. Ochrana spotrebiteľa v slovenskom práve

Úvodom treba uviesť, že ochranu spotrebiteľa zabezpečujú právne predpisy rôznych odvetví práva tak z oblasti súkromného ako aj verejného práva. Vo verejnom práve ide predovšetkým o predpisy správneho práva, ktoré určujú subjektom podmienky, za ktorých môžu podnikať v oblasti, v ktorej sa poskytujú tovary alebo služby spotrebiteľom ( vrátane udeľovania rôznych licencii), zakotvujú aj postupy (správne konanie) pri zistení porušení povinností na tomto úseku a sankcie za porušenie povinností.

Zákon č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa je jedným z predpisov, na základe ktorých sa zabezpečuje verejnoprávna kontrola zo strany štátu v tejto oblasti.

K vzťahu dodávateľ a spotrebiteľ dochádza bežne pri predaji tovarov, poskytovaní najrôznejších služieb, vrátane obstarávateľských, zdravotníckych, finančných a iných. Spotrebiteľské právo patrí k najviac sa rozvíjajúcim oblastiam práva, ktorého základnou funkciou je ochrana spotrebiteľa ako „slabšej strany“.

Pri ochrane spotrebiteľa môžeme hovoriť o všeobecnej ochrane spotrebiteľa, osobitnej ochrane spotrebiteľa a zvlášť o problematike spotrebiteľských zmlúv.

Problematika ochrany spotrebiteľa je inštitút, ktorý treba vnímať komplexne a ktorý sa dotýka viacerých typov zmlúv. Európska únia venuje problematike ochrany spotrebiteľa mimoriadnu pozornosť. Aj na Slovensku sa do právnych predpisov prebrali (aproximovali) viaceré smernice Európskej rady a Parlamentu upravujúce alebo dotýkajúce sa ochrany spotrebiteľa. Právny základ pre ochranu spotrebiteľa je daný Článkom 153 (predtým Článok 129a) o založení Európskej únie, ktorý okrem iného zakotvuje aj povinnosť prispievať k bezpečnosti a hospodárskym záujmom spotrebiteľov na podporu ich práv na informácie, osvetu, združovanie sa na ochranu svojich záujmov. Okrem toho bolo prijatých pomerne dosť Smerníc, ale i Nariadení, ktoré sa týkajú problematiky ochrany spotrebiteľa. Ako je známe, nariadenia sú súčasťou nášho právneho poriadku. Pokiaľ ide o Smernice EÚ, mal by ich členský štát EÚ prebrať do svojho právneho poriadku. Ak by sa úprava obsiahnutá v Smernici prevzala nesprávne, napr. zúžene alebo vecne zle, môže sa dotknutý subjekt ( v tomto prípade spotrebiteľ) domáhať ochrany svojich práv na Súdnom dvore Európskych spoločenstiev ( prostredníctvom národného súdu) a žiadať o posúdenie v rámci tzv. predbežnej otázky, aby súd vyslovil nesúlad národnej úpravy (právneho predpisu) s príslušnou smernicou.

Predovšetkým treba uviesť, že práve na ochranu spotrebiteľa sa prijali viaceré osobitné právne normy a za týmto účelom sa aj viackrát novelizoval Občiansky zákonník (zákon č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov- ďalej „OZ“).

Niektoré otázky ochrany spotrebiteľa upravujú aj právne predpisy obchodného práva. Je to napr. zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene zákona o obchodnej inšpekcii. Treba však upozorniť, že mnohé služby sa poskytujú spotrebiteľom na základe obchodno-právnych zmlúv, čo má zásadný vplyv na uplatňovanie spotrebiteľskej zmluvy v Občianskom zákonníku (§ 52 a nas.) na čo poukazujeme ďalej.

Na záver úvodných poznámok treba ešte uviesť, že v širších súvislostiach všeobecnú ochranu spotrebiteľa poskytuje aj inštitút nekalej súťaže upravený v Obchodnom zákonníku v § 44 a nasl. Nekalosúťažné je aj ...