Sloboda umeleckého prejavu v kontexte judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva

Mgr. Lucia Plaváková
Externý doktorand na Fakulte práva Bratislavskej vysokej školy práva
Advokátsky koncipient Ružička Csekes s. r. o.

Plaváková, L.: Sloboda umeleckého prejavu v kontexte judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. Notitiae ex Academia Bratislavensi Iurisprudentiae II, 2010, s. 95 - 106.

1. Úvod

Sloboda prejavu, pod ktorú môžeme subsumovať aj v tomto článku diskutovanú slobodu umeleckého prejavu, je v medzinárodnoprávnom kontexte garantovaná najmä Všeobecnou deklaráciou ľudských práv,Všeobecná deklarácia ľudských práv bola prijatá a vyhlásená rezolúciou Valného zhromaždenia OSN 217 A (III) z 10.decembra 1948. Medzinárodným paktom o občianskych a politických právachMedzinárodný pakt o občianskych a politických právach bol prijatý 19. decembra 1966, v Československej republike bol pôvodne vyhlásený vyhláškou Ministra zahraničných vecí č. 120/1976 Zb. o Medzinárodnom pakte o občianskych a politických právach a Medzinárodnom pakte o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach. Slovenská republika sa stala jeho zmluvnou stranou v dôsledku sukcesie notifikovanej dňa 28. mája 1993 Generálnemu tajomníkovi OSN.(spolu s jeho Opčným protokolomOpčný protokol, na základe ktorého má Výbor pre ľudské práva príslušnosť aj v prípade oznámení od jednotlivcov, ktorý pre Českú a Slovenskú Federatívnu republiku nadobudol platnosť dňa 12. júna 1991.) a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Spomedzi uvedených ľudsko-právnych dokumentov iba Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach explicitne uvádza umenie ako jeden z prostriedkov slobody prejavu.Čl. 19 ods. 2 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach: „Každý má právo na slobodu prejavu; toto právo zahŕňa slobodu vyhľadávať, prijímať a rozširovať informácie a myšlienky každého druhu, bez ohľadu na hranice, či už ústne, písomne alebo tlačou, prostredníctvom umenia alebo akýmikoľvek inými prostriedkami podľa vlastnej voľby.“ V ostatných dvoch je sloboda umeleckého prejavu zakotvená len implicitne.

V kontexte európskeho priestoru je najrelevantnejším spomedzi všetkých medzinárodných zmlúv zakotvujúcich katalóg ľudských práv Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len ako „Dohovor“), a to nielen z dôvodu jeho regionálneho rozmeru, ale aj z dôvodu významnosti rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len ako „ESĽP“), ktorému sú adresované tak podnety štátov (medzištátne spory podľa článku 33 Dohovoru), ako aj podnety jednotlivcov (individuálna sťažnosť podľa článku 34 Dohovoru). Slobodu prejavu, ktorá patrí medzi práva ním garantované, zaručuje vo svojom ustanovení článku 10 v nasledovnom znení:

1. Každý má právo na slobodu prejavu. Toto právo zahŕňa slobodu zastávať názory a prijímať a rozširovať informácie alebo myšlienky bez zasahovania štátnych orgánov a bez ohľadu na hranice. Tento článok nebráni štátom, aby vyžadovali udeľovanie povolení rozhlasovým, televíznym alebo filmovým spoločnostiam.

2. Výkon týchto slobôd, pretože zahŕňa aj povinnosti, aj zodpovednosť, môže podliehať takým formalitám, podmienkam, obmedzeniam alebo sankciám, ktoré ustanovuje zákon a ktoré sú nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, územnej celistvosti, predchádzania nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky, ochrany povesti alebo práv iných, zabráneniu úniku dôverných informácií alebo zachovania autority a nestrannosti súdnej moci.

Historická významnosť slobody prejavu je okrem iného evidentná aj z dlhé stáročia trvajúceho úsilia a bojov o ňu. Zároveň býva zväčša označovaná za základný ...