Sloboda prejavu a otázka bezpečnosti v Spojených štátoch amerických

Mgr. Michal DROTOVÁN 
P&Bert Management Consulting Group 

DROTOVÁN, M.: Sloboda prejavu a otázka bezpečnosti v Spojených štátoch amerických. Justičná revue, 60, 2008, č. 8-9, s. 1257 – 1263. 

Obhajovanie násilia („advocacy of violence“) a násilného zvrhnutia demokratického režimu nastoluje dôležitú otázku, či má byť demokratický režim tolerantný k ideológiám a filozofiám, ktoré sa priamo usilujú o jeho zvrhnutie, nakoľko prejavy hlásajúce ideu násilného zvrhnutia štátu sú zamerané proti samotným základom demokracie. Ďalšou otázkou je tiež obmedzovanie slobody prejavu z dôvodu zachovania verejného poriadku a bezpečnosti. Najvyšší súd USA rozhodoval v prípade viacerých sporov, ktoré sa zaoberali otázkami tzv. hate speech a obhajovania násilia vedúceho k zvrhnutiu demokratického režimu. Prejavy nenávistného charakteru na rozdiel od judikátov európskych súdov spadajú viac-menej konštantne pod ochranu prvého dodatku. V prípade hlásania ideológií vedúcich k nedemokratickej zmene režimu však prešla judikatúra Najvyššieho súdu rôznymi etapami, ktoré boli determinované dvoma svetovými vojnami a postojom ku komunistickej diktatúre ZSSR. V príspevku sa tiež budem zaoberať nelojálnosťou voči štátu, ochranou verejného poriadku a tzv. fighting words doctrine, teda doktrínou o štvavých prejavoch. 

Ochrana národnej bezpečnosti a prejavy nabádajúce k násilnému zvrhnutiu vlády 

Začiatok vývoja judikatúry Najvyššieho súdu USA v otázke, či prvý dodatok chráni aj prejavy zamerané proti samotným základom demokracie a či zároveň môže byť sloboda prejavu obmedzená v záujme národnej bezpečnosti, spadá do obdobia prvej svetovej vojny. V roku 1917 prezident Woodrow Wilson podpísal Espionage Act (zákon proti špionáži), ktorý stanovil pokutu do výšky 10 000 USD (v súčasnej mene asi 170 tisíc USD) a väzenie do 20 rokov za bránenie vojnového úsilia USA napríklad narušovaním odvodov, vyhýbaním sa vojenskej službe alebo podnecovaním k revolte medzi vojakmi. Tento zákon neskôr doplnil Sedition Act of 1918 ...