Rozsudky ESD v súvislosti s odpočítaním DPH

• C-342/87 Genius Holding BV 

    Skutkový stav: 

    Genius Holding BV vykonáva montážne práce a práce na obrábacích strojoch, do realizácie zakáziek angažuje subdodávateľov. Výšku dane na zaplatenie opravil s tým, že vlastne odpočítal zo svojej splatnej dane DPH účtovanú dvoma subdodávateľmi. Subdodávatelia nemali účtovať DPH za služby poskytnuté hlavnému dodávateľovi, splatná daň sa vzťahovala výhradne na hlavného dodávateľa a počítala sa zo sumy, ktorú účtoval osobe zadávajúcej objednávku. 

    Posudzovaný problém: 

    Vzťahuje sa právo na odpočet DPH na daň, ktorá je splatná, len z dôvodu, že je uvedená na faktúre? 

    Právny základ: 

    Článok 17 Šiestej smernice – Vznik a rozsah práva na odpočet 

2.    Pokiaľ sa tovary a služby používajú na účely jeho zdaniteľných plnení, platiteľ dane má právo odpočítať nasledovné položky z dane, ktorú má zaplatiť: 

a)    DPH, ktorá je splatná alebo bola zaplatená s ohľadom na tovar alebo služby, ktoré mu boli alebo majú byť dodané iným platiteľom v tuzemsku. 

    Článok 18 Šiestej smernice – Pravidlá upravujúce výkon práva na zníženie dane 

1.    Aby sa mohlo uplatniť právo na zníženie dane, platiteľ musí: 

a)    pri odpočte dane podľa článku 17 ods. 2 písm. a) mať faktúru vystavenú podľa článku 22 ods. 3. 

    Článok 20 Šiestej smernice – Vyrovnanie odpočítateľných čiastok 

1.    Pôvodne odpočítané čiastky treba vyrovnať podľa pravidiel ustanovených jednotlivými členskými štátmi, obzvlášť tam, kde: 

a)    odpočítaná čiastka bola vyššia alebo nižšia, na akú má daňovník nárok. 

    Konštatovanie ESD: 

    V zmysle čl. 18 ods. 1 písm. a) smernice na uplatnenie nároku na odpočet musí osoba podliehajúca dani mať faktúru vystavenú v súlade s čl. 22 ods. 3 písm. b), ktorý stanovuje, že vo faktúre musí byť jasne uvedená cena bez DPH a príslušná sadzba dane, ako aj prípadné oslobodenie od dane. Zmienka o dani zodpovedajúcej dodávke tovaru a služieb je teda náležitosťou faktúry, od ktorej sa odvíja právo odpočtu. Z toho vyplýva, že tento nárok nemožno uplatniť, pokiaľ ide o daň, ktorá nezodpovedá určitému plneniu, buď z titulu, že daň je vyššia ako tá právoplatne splatná, alebo že predmetné plnenie nepodlieha DPH.  

    Okrem toho v čl. 20 ods. 1 písm. a) sa konštatuje, že prvotný odpočet sa upraví v súlade s postupmi stanovenými členskými štátmi, obzvlášť v tých prípadoch, kde odpočet bol vyšší alebo nižší ako ten, na ktorý mala osoba podliehajúca dani nárok. Z uvedeného vyplýva, že v tých prípadoch, keď prvý realizovaný odpočet nezodpovedá výške dane právoplatne splatnej, musí byť upravený, aj keby zodpovedal výške dane uvedenej vo faktúre. 

    Uvedený výklad čl. 17 ods. 2 písm. a) najlepšie rieši mechanizmus predchádzania daňovým únikom, ku ktorým by rozhodne ľahšie dochádzalo, ak by ktorákoľvek fakturovaná daň mohla byť aj odpočítaná. 

    Záver ESD: 

    Právo na odpočet dane možno uplatniť len vo vzťahu ku skutočne splatným daniam, t. j. daniam zodpovedajúcim plneniu podliehajúcemu DPH, resp. zaplateným z dôvodu ich splatnosti [výklad čl. 17 ods. 2 písm. a)]. 

    Poučenie: 

    Odpočet DPH môže byť uplatnený len v súvislosti s daňou, ktorá bola skutočne splatná, nemôže byť uplatnený len z toho dôvodu, že bola uvedená na faktúre.  

• C-97/90 H. Lennartz 

    Skutkový stav: 

    Pán Lenartz pracoval na skrátený pracovný úväzok ako zamestnanec a čiastočne ako samostatne zárobkovo činná osoba – daňový poradca. Kúpil si auto, ktoré používal hlavne na súkromné účely a len obmedzene asi v rozsahu 8 % na podnikateľské účely. V nasledujúcom roku si otvoril vlastnú kanceláriu a prispel svojím motorovým vozidlom do svojho podnikania, pričom si spätne nárokoval na základe nemeckého zákona o DPH odpočet dane za kúpu auta vo výške 6/60 celkovej DPH auta. 

    Podľa finančného súdu sa mal považovať za osobu, ktorá pôvodne nadobudla auto výhradne na súkromné účely, a preto nie je oprávnený robiť akékoľvek úpravy, ak sa auto následne používalo pre podnikateľské účely (podľa administratívnej praxe v Nemecku sa vo všeobecnosti vôbec neberie do úvahy používanie tovarov na podnikateľské účely, ak toto používanie činí menej než 10 % z celkového používania). Finančný súd odmietal spätnú úpravu DPH z dôvodu, že investičný tovar bol pôvodne určený na súkromné používanie a až potom v nasledujúcich rokoch na podnikanie. 

    Posudzovaný problém: 

    ESD bola predložená prejudiciálna otázka: 

    Pre uplatnenie odpočtu dane je potrebné, aby sa investičný tovar používal od času jeho nadobudnutia pre účely zdaniteľných plnení? (T. j. uplatňujú sa pravidlá pre úpravu vstupnej dane podľa článku 20 ods. 2 Šiestej smernice vtedy, ak daňovník pôvodne nadobudne tovar plne na súkromné užívanie, no neskôr ho používa pre podnikateľské účely počas päťročného obdobia, kedy je možné robiť úpravy?) 

    V prípade použitia na kombinované účely je podstatný minimálny rozsah použitia na podnikanie v roku nadobudnutia? Úmysel začať používať investičný majetok na podnikanie musí byť zrejmý od nadobudnutia tovaru alebo od určitého momentu? 

    Právny základ: 

    Článok 17 Šiestej smernice – Vznik a rozsah práva na odpočet 

1.    Právo na odpočítanie dane vzniká v čase splatnosti odpočítateľnej dane.  

2.    Pokiaľ sa tovary a služby používajú na účely jeho zdaniteľných plnení, platiteľ dane má právo odpočítať nasledovné položky z dane, ktorú má zaplatiť: 

a)    DPH, ktorá je splatná alebo bola zaplatená s ohľadom na tovar alebo služby, ktoré mu boli alebo majú byť dodané iným platiteľom tuzemsku. 

    Článok 20 Šiestej smernice – Vyrovnanie odpočítateľných čiastok 

2.    V prípade investičných tovarov sa vyrovnanie rozloží do obdobia 5 rokov vrátane roku získania tovaru alebo jeho výroby. Ročná úprava dane sa realizuje len do výšky jednej pätiny dane vyrubenej za tovar. Táto úprava sa má vykonať na základe odchýlok v odpočtoch dane za jednotlivé roky v porovnaní k roku, kedy bol tovar zakúpený alebo vyrobený. Odchýlne môžu členské štáty požadovať úpravu dane na základe celého päťročného obdobia počnúc od prvého použitia tovaru. Pokiaľ ide o nehnuteľnosti obstarané ako investičný majetok, môže sa obdobie úpravy predĺžiť až do 10 rokov. 

    Článok 27 Šiestej smernice – Zjednodušujúce postupy 

1.    Rada konajúca na základe návrhu Komisie môže dať ktorémukoľvek členskému štátu právo zaviesť špeciálne opatrenia na zrušenie platnosti ustanovení tejto smernice v záujme zjednodušenia postupu pri účtovaní dane alebo zabráneniu daňovým únikom, alebo obchádzaniu daňových povinností. Opatrenia zamerané na zjednodušenie postupu pri účtovaní dane, s výnimkou zanedbateľnej čiastky, nesmú mať vplyv na sumu splatnej dane v konečnej spotrebnej etape. 

5.    Členské štáty, ktoré zaviedli od 1. 1. 1977 špeciálne opatrenia, o ktorých ...