Rozhodnutie súdu vo veci žaloby o určenie vecného práva k nehnuteľnosti a zápis práva do katastra nehnuteľností

Mgr. Róbert JAKUBÁČ 
externý doktorand
Katedra občianskeho práva
Právnická fakulta Univerzity Pavla Jozefa Šafárika,
Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky 

JAKUBÁČ, R.: Rozhodnutie súdu vo veci žaloby o určenie vecného práva k nehnuteľnosti a zápis práva do katastra nehnuteľností; Justičná revue, 65, 2013, č. 11, s. 1396 – 1407. 

Úvod 

Zaujať v súčasnosti vo vzťahu k zápisu vecného práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností (ďalej len „zápis práva do katastra“) na základe rozhodnutia súdu vo veci žaloby o určenie vecného práva k nehnuteľnosti jednoznačné a patričnými argumentmi podložené stanovisko, je vzhľadom na strohú právnu úpravu zápisov práv do katastra záznamom, ako aj s prihliadnutím k (do istej miery) mätúco pôsobiacemu zneniu § 159 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „Občiansky súdny poriadok“) v spojitosti s § 159a toho istého právneho predpisu, slovami Jana Nečasa, „věc bezmála tak těžká, jako pěstí zabiti ježka.“Pozri NEčAS, J.: Praktické porady a pokyny právní; Hora Kutná: Tiskem a nákladem firmy Karel Šolc, 1894, s. 3, kde sa uvádza, že „poučovati neprávníky o věcech právních je věc bezmála tak těžká, jako pěstí zabiti ježka.“  

Zápis práva do katastra na základe rozhodnutia súdu vo veci žaloby o určenie vecného práva k nehnuteľnosti sa vykonáva záznamom, ktorý má síce „iba“ evidenčné účinky;Podľa § 5 ods. 2 katastrálneho zákona – záznam je úkon správy katastra, plniaci evidenčné funkcie, ktoré nemajú vplyv na vznik, zmenu ani zánik práv k nehnuteľnostiam.  t. j. vlastník, či iná osoba oprávnená z vecného práva k nehnuteľnosti, v prospech ktorej by súd v spore o určenie vecného práva k nehnuteľnosti rozhodol, môže realizovať svoje práva aj bez príslušného zápisu do katastra nehnuteľností, ktorý by vychádzal z tohto súdneho rozhodnutia, avšak v praxi môže absencia zápisu práva do katastra v prospech „skutočného“ vlastníka alebo inej osoby oprávnenej z vecného práva k nehnuteľnosti spôsobiť týmto osobám viaceré ťažkosti, keďže údaje o práve k nehnuteľnosti uvedené v liste vlastníctva sa obvykle považujú za „dôkaz“ existencie alebo neexistencie určitého vecného práva k nehnuteľnosti. 

Vzhľadom k vyššie uvedenému by sa mala právna veda pokúsiť vyplniť medzery zákona, prípadne vytvoriť pre súdnu prax pôdu pre vypĺňanie medzier zákona cestou judikatúry, pričom problematických aspektov právnej úpravy zápisov práv do katastra v nadväznosti na rozhodnutie súdu vo veci žaloby o určenie vecného práva k nehnuteľnosti je celý rad; v tomto príspevku predkladáme jedny z možných interpretácií normatívnej úpravy, ktoré sa nám javia najviac zodpovedajúce duchu zákona, pokiaľ ide o zápis práva do katastra na základe rozsudku súdu o určení vecného práva k nehnuteľnosti, rozsudku súdu o zamietnutí žaloby o určenie vecného práva k nehnuteľnosti a uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky alebo nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorým bol zrušený právoplatný rozsudok súdu vo veci žaloby o určenie vecného práva k nehnuteľnosti, na základe ktorého už bol vykonaný zápis práva do katastra.Uvažovať by bolo možné aj o podmienkach zápisu práva do katastra na základe rozsudku, ktorým by Najvyšší súd Slovenskej republiky zmenil rozsudok krajského súdu ako odvolacieho súdu vo veci žaloby o určenie vecného práva k nehnuteľnosti, či o podmienkach zápisu práva do katastra na základe rozsudku, ktorým súd sčasti žalobe o určenie vecného práva k nehnuteľnosti vyhovie a sčasti žalobu ...