Rekondičný pobyt je jednou z možností, ako chrániť zdravie zamestnancov pracujúcich v nevhodných pracovných podmienkach. Je spôsobom prevencie pred škodlivými vplyvmi práce, ktorých výsledkom môže byť, a žiaľ aj býva, nenapraviteľné poškodenie zdravia, strata pracovnej schopnosti, vyradenie z ekonomicky aktívneho života a odkázanosť na sociálne zabezpečenie. Tieto nepriaznivé finančné a ľudské dôsledky postihujú zamestnávateľov, celú spoločnosť, ale predovšetkým poškodeného jedinca spolu s jeho rodinou.
1. Ochrana bezpečnosti a zdravia pri práci – ústavné právo
Čl. 36 písm. c) Ústavy Slovenskej republiky zakotvuje právo zamestnancov na spravodlivé a uspokojujúce pracovné podmienky. Zákon im zabezpečuje najmä ochranu bezpečnosti a zdravia pri práci.
Priamo z Ústavy SR tak vyplýva povinnosť tej osoby, ktorá poskytuje zamestnanie – zamestnávateľa, aby zabezpečila zamestnancom také vhodné pracovné podmienky, pri ktorých nedôjde k ujme na ich zdraví. Podľa § 6 ods. 1 písm. d) zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon č. 124/2006 Z. z.“) je každý zamestnávateľ povinný zabezpečovať, okrem iného, aby pracoviská, komunikácie, pracovné prostriedky, materiály, pracovné postupy, výrobné postupy, usporiadanie pracovných miest a organizácia práce neohrozovali bezpečnosť a zdravie zamestnancov.
Napriek tomu sa skutočné pracovné podmienky často rozchádzajú s touto ústavnou garanciou nárokov zamestnancov a s povinnosťami na zabezpečenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (ďalej „BOZP“) ustanovenými v zákonoch, a to v neprospech bezpečnosti a zdravia zamestnancov.
2. Rôznorodosť pracovných podmienok
Zamestnanci v skutočnosti vykonávajú práce v rozmanitých pracovných podmienkach. Súčasťou prác sú, žiaľ, až príliš často aj nebezpečenstvá, ktoré ohrozujú bezpečnosť a zdravie osôb vykonávajúcich tieto práce. Život a zdravie ohrozujúce nebezpečenstvá sa vyskytujú tak vo výrobných odvetviach, ako aj v službách. Niektoré sú špecifické len pre tú-ktorú prácu.
Príklad č. 1:
Nebezpečenstvá sú škodlivé a nebezpečné faktory pracovného procesu a pracovného prostredia, ktorých účinky ohrozujú život zamestnancov alebo ich zdravie a môžu ich poškodiť [§ 3 písm. e) zákona č. 124/2006 Z. z.]. Sú nimi napríklad elektrický prúd, výška alebo hĺbka, nadmerná hmotnosť manipulovaného bremena, zvýšená frekvencia pohybu tela, hluk, chemikália, karcinogén, nadmerná fyzická alebo psychická záťaž, nevhodná (nefyziologická) poloha tela alebo jeho časti pri práci, chlad, teplo, prach a pod.
Dôsledky nebezpečenstiev
Ak sa eliminovaniu nebezpečenstiev nevenuje dostatočná pozornosť, ak sa ich vplyv nekontroluje a neriadi, tak v určitých špecifických, pomerne často sa vyskytujúcich situáciách nielenže ohrozujú, ale priamo poškodzujú život a zdravie zamestnancov. Spôsobujú nepohodlie, stres, nadmernú záťaž množstvom práce, pracovné úrazy, choroby z povolania.
Nebezpečenstvá existujúce v práci tiež významne spolupôsobia pri vzniku rôznych civilizačných chorôb, napr. ochorenia podporno-pohybového aparátu, depresie a pod. Dôsledkom subjektívneho vnímania nebezpečenstiev zamestnancami je ich nespokojnosť s prácou a s tým súvisiaca zvýšená fluktuácia a tiež objektívne znížená produktivita práce a jej kvalita.
3. Choroba z povolania
Chorobou z povolania je choroba vzniknutá v práci. Choroba z povolania je iniciovaná nebezpečenstvami – škodlivými pracovnými podmienkami. Chorobou z povolania ...