JUDr. Ľudmila JAKUBÍKOVÁ
externá doktorandka na Právnickej fakulte Trnavskej univerzity v Trnave
Katedra trestného práva a kriminológie
odbor Trestné právo
JAKUBÍKOVÁ, Ľ.: Problematika kontradiktórnosti konania z pohľadu rôznych právnych systémov; Justičná revue, 65, 2013, č. 1, s. 44 – 53.
„Podstatu významu slova kontradiktórnosť (contra dicere) tvorí oponovanie, súperenie, uvádzanie svojich argumentov proti tvrdeniu protistrany. Teda vedenie procesu formou sporu. Základným sporom v trestnom procese je, z tohto hľadiska, spor medzi obžalobou a obvineným, ktorým sa charakterizuje základný trestno-procesný vzťah. Vedľajšími vzťahmi sú vzťahy medzi obvineným a poškodeným, prípadne ďalšie, na ktoré však možno taktiež uplatniť túto formu sporu.“MATHERN, V.: Rekodifikácia a kontradiktórnosť; in: Justičná revue, 1995, roč. 47, č.9-10, s. 1.
Aj ďalší autori článkov či učebnícNapr. IVOR, J. a kol.: Trestné právo procesné. ŠÁMAL, P.: Kontradiktornost trestního rřzení; Justičná revue, 2000, roč. 52, č. 1. HUSáR, E. a kol.: Trestné právo procesné. CíSAřOVá, D. a kol.: Trestní právo procesní. sa zhodujú s uvedeným názorom na pojem kontradiktórnosť, pod ktorou rozumejú aktivitu strán ako rovnoprávnych subjektov (obžaloby a obhajoby), ktoré nezávislému súdu predkladajú svoj spor podopretý dôkazmi, ktoré samy obstarali. Predkladajú vecné dôkazy a samy vypočúvajú „svojich“ svedkov a znalcov a vykonávajú „krížový“ výsluch svedkov, ktorých navrhla a už vypočula navrhujúca strana. Sudca pojednávanie vedie, dohliada na zákonný priebeh procesu, na dodržiavanie procesných predpisov. Nedostáva do rúk spis, vopred nepozná obsah vyšetrovacích úkonov a nemôže si teda už pred pojednávaním vytvoriť názor na vyriešenie veci. Ide teda o klasický spor medzi obžalobou a obhajobou, kde schopnosť strán obstarať dôkazy, viesť výsluch a protivýsluch, zabezpečiť vykonanie dôkazov v čase, ktorý je z hľadiska dokazovania pre dokazujúcu stranu najvýhodnejší.IVOR, J. a kol.: Trestné právo procesné; Bratislava: IURA EDITION, 2010, s. 66 – 67.
S podobným názorom na pojem kontradiktórnosť sa stretávame v článku Margity Prokeinovej, podľa ktorej podstatou kontradiktórneho konania je súperenie proti sebe stojacich strán, ktoré sa môžu aktívne podieľať na vyhľadávaní, zabezpečovaní, predkladaní a vykonávaní dôkazov, pričom dôkazné bremeno dopadá na žalobcu, pretože „kto tvrdí, nech dokáže“... Na hlavnom pojednávaní vládne živá súťaživá atmosféra, kde sa jedna strana snaží popierať požiadavky a argumenty druhej strany. Súd je predovšetkým v úlohe arbitra, ktorý dohliada na zákonnosť konania a usmerňuje jeho priebeh, rozhoduje o podaných námietkach, prípadne môže klásť vypočúvaným otázky na doplnenie, no až potom, keď strany skončili vypočúvanie.PROKEINOVÁ, M.: Približovanie sa ku kontradiktórnemu typu trestného konania; in: ...