Prípustnosť súbehu výkonu funkcie (člena) štatutárneho orgánu a pracovného pomeru

Mgr. Radovan Pala, LL.M.
externý doktorand na Ústave štátu a práva SAV a advokát

Pala R.: Prípustnosť súbehu výkonu funkcie (člena) štatutárneho orgánu a pracovného pomeru, Bulletin slovenskej advokácie, 14, č. 9, s.10 - 18.

Úvod

Cieľom tohto príspevku je poukázať na praktické problémy, ktoré vyplývajú z časového a vecného súbehu funkcie (člena) štatutárneho orgánu a pracovného pomeru a upozorniť predovšetkým na situácie, kedy následkom súbehu môže byť neplatnosť pracovného pomeru, ako aj načrtnúť podmienky pre prípustnosť súbehu v situáciách, kedy je jeho existencia legitímna a vhodná.

Predosielame, že za súbeh výkonu funkcie štatutárneho orgánu a pracovného pomeru považujeme výlučne situáciu, keď je menovaný štatutárny orgán (resp. jeho člen) spoločnosti súčasne v pracovnom pomere s touto spoločnosťou. Naopak, súbehom nie je v praxi bežná situácia, keď osoba, ktorá je zamestnancom spoločnosti vykonáva činnosti, ktoré je možné subsumovať do obsahu všeobecného pojmu obchodného vedenia spoločnosti, pritom však nie je menovaná do funkcie štatutárneho orgánu. Napriek tomu, že ide o problematiku v odborných kruhoch často diskutovanú a v súčasnosti k nej existuje bohatá judikatúra (najmä českej proveniencie), v právnej praxi sa často stretávame s prípadmi, ktoré sú prima facie nedovoleným súbehom, napr. menované štatutárne orgány obchodných spoločností (najmä konatelia) uzatvárajú pracovné zmluvy alebo zmluvy označené ako „manažérske zmluvy“Obľúbenosť tzv. „manažérskych zmlúv“ na Slovensku výrazne poklesla od nadobudnutia účinnosti súčasného Zákonníka práce, zák. č. 311/2001 Z.z. Súvisí to najmä s tým, že nový Zákonník práce už nepovažuje menovanie do funkcie za jeden zo spôsobov založenia pracovného pomeru. Predchádzajúca prax bola taká, že pracovný pomer bol založený úkonom zamestnávateľa, ktorým menoval zamestnanca do funkcie a následne boli podmienky výkonu funkcie dohodnuté v osobitnej zmluve označenej ako „manažérska“. Tým, že sa uzavretie pracovnej zmluvy stalo výlučným spôsobom založenia pracovného pomeru, v praxi poklesol význam uzavretia „manažérskej zmluvy“, nakoľko táto mohla byť uzavretá už len popri existujúcej pracovnej zmluve. K právnej povahe manažérskych zmlúv pozri napr. Kalenská M.: Manažerská smlouva v českém právním řádu. Bulletin advokacie č. 5/1999., v ktorých je druh práce bez ďalšej špecifikácie dohodnutý napr. ako „generálny riaditeľ“ alebo „riaditeľ spoločnosti“. Napriek jednoznačne odmietavému stanovisku súdov nie sú výnimkou ani prípady, keď vo formálne uzavretej pracovnej zmluve dohodnutý ako druh práce priamo výkon funkcie štatutárneho orgánu (napr. konateľa).Sprievodným znakom takýchto „pracovných zmlúv“ je, že štatutárny orgán nemá okrem nich uzavretú žiadnu zmluvu, ktorá by upravovala podmienky výkonu funkcie konateľa a preto často obsahujú dojednania, ktoré sú jednoznačne nad rámec kogentných ustanovení Zákonníka práce (napr. zmluvné pokuty alebo tzv. konkurenčné klauzuly, ktoré presahujú mimoriadne úzky rámec § 83 ods. 1 Zákonníka práce, resp. sa vzťahujú aj na obdobie po skončení pracovného pomeru). Z tohto dôvodu by tieto dojednania v prípade posudzovania „pracovnej zmluvy“ z hľadiska pracovného práva museli byť posúdené ako absolútne neplatné. Pozri k tomu napr. Barancová H.: K prípustnosti atypických zmlúv v pracovnom práve. Právny obzor, 81, 1998, č. 6.

Dôvody na tento postup sú často nelegitímne – snaha (člena) štatutárneho orgánu požívať výhodyV Českej republike bolo uzatváranie pracovných zmlúv s členmi štatutárnych orgánov často motivované naopak záujmom obchodnej spoločnosti, nakoľko náklady na odmenu člena predstavenstva nie je možné uplatniť ako daňovo uznateľný výdavok., ktoré pracovný pomer (na rozdiel od obchodnoprávneho vzťahu) poskytuje, či už v oblasti sociálneho poisteniaZa zamestnanca ako povinne poistenú osobu platí väčšiu časť poistného zamestnávateľ, kým štatutárny orgán môže platiť odvody z odmeny za výkon funkcie iba ako dobrovoľne poistená osoba (zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení)., ale najmä v oblasti zodpovednosti za výkon funkcie. V praxi sa tiež stáva, že príčinou existencie nedovoleného súbehu je odlišná, jednostranná interpretácia právnych predpisovNiektorí odborníci na pracovné právo zastávajú názor, že činnosť štatutárneho orgánu (konateľa), ktorý súčasne ...