Princíp ne bis in idem v rozhodnutiach Európskeho súdneho dvora III.

„O kom bolo v jednej zmluvnej strane právoplatné rozhodnuté, nesmie byť stíhaný inou zmluvnou stranou za ten istý skutok, a to za predpokladu, že v prípade odsúdenia bola sankcia vykonaná, je práve vykonávaná alebo podľa práva odsudzujúceho štátu už nemôže byť vykonaná.“ Hovorí článok 54 Dohovoru, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda zo 14. júna 1985, uzatvorená medzi vládami štátov hospodárskej únie Beneluxu, Nemeckou spolkovou republikou a Francúzskou republikou o postupnom zrušení kontrol na ich spoločných hraniciach (ďalej len „dohovor“), ktorý upravuje princíp ne bis in idem v podmienkach Európskej únie. 

Proces európskej integrácie priniesol v trestno-právnej oblasti potrebu premeny tradične národného princípu ne bis in idem na princíp nadnárodného charakteru v rámci Európskej únie. Princíp ne bis in idem predstavuje prekážku trestného stíhania osoby za čin, za ktorý už bola právoplatne odsúdená alebo oslobodená spod obžalobyV podmienkach SR je princíp ne bis in idem vyjadrený v ustanovení § 2 ods. 8 Trestného poriadku. v inom zmluvnom štáte dohovoru. Táto potreba bola vyvolaná predovšetkým nárastom cezhraničnej kriminality a s tým spojenej potreby nadnárodného výkonu spravodlivosti v podmienkach spoločného európskeho hospodárskeho priestoru.  

Otázka zavedenia princípu ne bis in idem v podmienkach Európskych spoločenstiev vyústila v minulosti do prijatia Dohovoru o zákaze dvojitého trestania (v roku 1987), dohovor však v dôsledku nenaplnenia požiadavky ratifikácie všetkými vtedajšími členskými štátmi ES nenadobudol platnosť. Napriek tejto skutočnosti možno tento dohovor považovať za prvú mnohostrannú medzinárodnú zmluvu, ktorá zavádza medzinárodné uplatnenie princípu ne bis in idem ako individuálne právo erga omnes. Princíp ne bis in idem, upravený týmto dohovorom, bol následne integrovaný do Dohovoru z roku 1990, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda zo 14. júna 1985.  

Aplikačné problémy uplatňovania princípu ne bis in idem v zmysle článku 54 dohovoru v podmienkach spoločného justičného priestoru Európskej únie, ako aj dlhoročný trend rozširovania trestno-právnej právomoci jednotlivých členských štátov, viedli Európsku komisiu v roku 2005 k vydaniu Zelenej knihy o konfliktoch medzi jurisdikciou a uplatňovaním princípu ne bis in idem. Táto iniciatíva mala ambíciu začať rozsiahlu konzultáciu zainteresovaných strán o týchto otázkach. Riadne uplatňovanie princípu ne bis in idem je v tomto ohľade úzko spojené s otázkou konfliktov právomoci členských štátov začať trestné stíhanie, a práve otázka vytvorenia procesného postupu pri určovaní právomoci členských štátov je, podľa Európskej komisie, schopná predchádzať dvojitým trestným stíhaniam v tej istej veci v rámci Európskej únie. Je však potrebné poukázať, že samotný princíp ne bis in idem, zakotvený v čl. 54 dohovoru, nemá schopnosť zabrániť vzniku pozitívnych konfliktov jurisdikcie, pri ktorých trestné stíhania prebiehajú paralelne v dvoch alebo viacerých členských štátoch. Tento princíp možno využiť na predchádzanie ďalšiemu trestnému stíhaniu v tej istej veci v inom členskom štáte iba v prípade existencie už právoplatného rozhodnutia (res judicata) v niektorej zo zmluvných strán dohovoru.  

V otázke princípu ne bis in idem zelená kniha apeluje na potrebu ...