1. Úprava prerušenia odpisovania v zákone o dani z príjmov
Medzi daňové výdavky, ktoré je možné uplatniť len v rozsahu a za podmienok stanovených zákonom č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o dani z príjmov), patria aj odpisy hmotného a nehmotného majetku [§ 19 ods. 3 písm. a) zákona o dani z príjmov]. Obstarávaciu cenu hmotného a nehmotného majetku zákon o dani z príjmov neumožňuje zahrnúť do daňových výdavkov v čase nákupu (obstarania), ale len postupne prostredníctvom odpisov, a to v zmysle § 22 až § 29 spomínaného právneho predpisu.
Daňovník nie je povinný uplatňovať daňové odpisy do daňových výdavkov. Ustanovenie § 22 ods. 9 zákona o dani z príjmov umožňuje daňovníkovi prerušiť odpisovanie hmotného majetku, a to na jedno celé zdaňovacie obdobie alebo na viac zdaňovacích období. V ďalšom zdaňovacom období daňovník pokračuje v odpisovaní tak, akoby nebolo prerušené, pričom celková doba odpisovania sa predlžuje o dobu prerušenia odpisovania.
Ak daňovník počas prerušenia odpisovania neuplatňuje daňové odpisy do daňových výdavkov, tieto odpisy za dobu prerušenia mu neprepadnú, ale si ich bude môcť uplatniť v ďalších zdaňovacích obdobiach.
Daňovník môže prerušiť odpisovanie len pri jednom individuálnom majetku, viacerých zložkách majetku alebo pri všetkom odpisovanom majetku. O rozsahu prerušenia odpisovaného majetku sa daňovník rozhoduje v závislosti od vplyvu daňových odpisov na dosiahnutý daňový základ.
Daňovník nemusí uplatniť daňový odpis aj niekoľko zdaňovacích období za sebou. Prerušenie odpisovania môže trvať jeden rok alebo viac rokov. Daňovník môže postupovať aj tak, že jeden rok ročný odpis uplatní, druhý rok odpisovanie preruší, tretí rok odpis uplatní a podobne. Rozhodnutie, ako bude pri prerušení odpisovania postupovať, je na samotnom daňovníkovi. Platný zákon o dani z príjmov totiž neobmedzuje počet prerušení.
Daňovník pri prerušení odpisovania nemôže postupovať tak, že v zdaňovacom období, ktoré nasleduje po prerušení odpisovania, by zahrnul do daňových výdavkov dva ročné odpisy, t. j. odpis za rok (resp. roky) prerušenia odpisovania a za nasledujúci rok. Takýto postup nie je z hľadiska zákona o dani z príjmov prípustný. Do daňových výdavkov môže byť vždy zahrnutý len odpis vo výške odpisu ročného.
2. Kto môže uplatniť prerušenie odpisovania?
Prerušenie odpisovania môže uplatniť daňovník – fyzická osoba a aj daňovník – právnická osoba.
Prerušenie odpisovania nemôže uplatniť daňovník – fyzická osoba, ktorý si uplatňuje paušálne výdavky podľa § 6 ods. 10 zákona o dani z príjmov. Daňovník v tomto prípade nemôže presunúť vypočítanú výšku ročného odpisu do ďalšieho zdaňovacieho obdobia. Vo výdavkoch stanovených percentom z príjmov sú podľa zákona o dani z príjmov započítané všetky výdavky daňovníka (t. j. aj odpisy). Výdavky stanovené percentom z príjmov nie je totiž možné zvyšovať o žiaden druh výdavkov, okrem zaplateného poistného a príspevkov, ktoré je daňovník povinný platiť, toto poistné a príspevky si môže daňovník uplatniť vo výdavkoch v preukázanej výške.
V takomto prípade daňovník vedie odpisy len evidenčne. O túto dobu nemôže lehotu určenú na odpisovanie hmotného majetku predĺžiť. Ak by daňovník prešiel v ďalšom zdaňovacom období na skutočne preukázané daňové výdavky, pokračuje v odpisovaní hmotného a nehmotného majetku a môže využiť možnosť prerušenia odpisovania.
Príklad č. 1:
Daňovník, fyzická osoba, neplatiteľ DPH, má za rok 2013 príjmy z podnikania vo výške 12 990 eur. Porovnaním skutočných výdavkov a paušálnych výdavkov je preňho výhodnejšie uplatnenie paušálnych výdavkov vo výške 40 %. Daňovník nemá žiadne odpočítateľné položky od základu dane okrem nezdaniteľnej časti.
V obchodnom majetku eviduje hmotný majetok odpisovaný. Na rok 2013 mu vychádzajú podľa odpisového plánu daňové odpisy vo výške 3 150 eur. Ako má postupovať pri výpočte daňovej povinnosti, môže si odpočítať daňové odpisy od základu dane ...