Premlčanie úrokov z omeškania

JUDr. Marek Števček, PhD. advokát
Mgr. Kristína Grausová
advokátska koncipientka

Machyniak, M.: Premlčanie úrokov z omeškania, Bulletin slovenskej advokácie, 2010, č. 12 s. 12 - 22.

Úvod

O úrokoch z omeškania možno celkom oprávnene uvažovať ako o jednom z najčastejšie používaných inštitútov súkromného práva. Práve z tohto dôvodu je viac ako potrebné, aby proces ich uplatnenia akoukoľvek, no najmä súdnou cestou podliehal rovnakému zaobchádzaniu zo strany všetkých súdnych inštancií. Priestor ponechaný pre „bezbrehú“ úvahu súdu by mal byť teda v tomto prípade minimalizovaný. V konečnom dôsledku je tu prvoradý záujem celej spoločnosti na existencii určitého princípu právnej istoty súvisiaceho predovšetkým s prediktabilitou rozhodovania súdov v konkrétnych právnych veciach. Vzhľadom na to, že inštitút úrokov z omeškania je obsiahnutý tak v základnom súkromnoprávnom kódexe v podobe Občianskeho zákonníka, ako aj v ďalšom zákone kódexového charakteru v podobe Obchodného zákonníka a je teda predmetom záujmu širšej odbornej verejnosti, mala by mať práve táto problematika dostatočne ustálené pravidlá, čo, žiaľ, nemožno konštatovať.

V tomto príspevku by sme chceli poukázať na jeden z pomerne významných problémov kolízie úrokov z omeškania s inštitútom premlčania. Dlhodobo nevyriešenou v teórii i praxi zostáva otázka, ako sa premlčujú úroky z omeškania – inak povedané (jazykom praktika), je možné úspešne žalovať výlučne úroky z omeškania, ak ako veriteľ viem, že premlčacia doba k istine už uplynula? Ak áno, za aké obdobie? Je podstatné, či nárok na úrok z omeškania uplatním na súde samostatne alebo spoločne s istinou po uplynutí premlčacej doby?

V zásade sa konštituovali tri názory, podľa ktorých:

• úroky z omeškania sa premlčujú samostatne, a to nezávisle od istiny, pričom premlčacia doba začína plynúť každým dňom omeškania k jednotlivým úrokom za konkrétny deň,
• úroky z omeškania sa premlčujú samostatne, pričom ich premlčanie je závislé od istiny, v dôsledku čoho sa všetky úroky z omeškania premlčia spoločne s istinou,
• úroky z omeškania sa premlčujú samostatne, pričom ako jediné právo vznikajú prvým dňom omeškania a premlčia sa ako celok.

Možno však konštatovať, že vyššie uvedený druhý a tretí názor majú pre veriteľa a dlžníka v zásade rovnaký právny následok v podobe nemožnosti úspešného uplatnenia úrokov z omeškania, ak je istina premlčaná.

V tomto príspevku poukážeme na rozpornosť vnímania tejto problematiky aplikačnou praxou a pokúsime sa ponúknuť vlastné riešenie načrtnutej matérie

Názory aplikačnej praxe

Ako sme už predostreli, súdna prax nie je vo vnímaní tohto problému jednotná. Ponúkame preto stručný prehľad existujúcej judikatúry.

A) Premlčanie úrokov z omeškania za každý deň samostatne

V časopise Zo súdnej praxe bol publikovaný rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republikyRozsudok NS SR z 01. 05. 2000, sp. zn. 4 Obo 319/99, ZSP č. 33/2000.(ďalej aj „NS SR“), ktorého právna veta znie: „Úroky z omeškania so splnením peňažného záväzku sú dennou náhradou škody za stratu možnosti disponovať s dlžnou sumou, preto právo na ich zaplatenie vzniká (a premlčuje sa) za každý deň omeškania samostatne .“ V odôvodnení rozsudku však nie je zmienky o tom, čo NS SR viedlo k uvedenému záveru, o pokuse relevantne a uspokojivo právne argumentovať na podporu prezentovaného názoru teda nemožno na podklade podávaného publikovaného rozhodnutia ani len uvažovať.

V rovnakom duchu vyznieva aj rozsudok Krajského soudu v Českých BudějoviciachRozsudok Krajského soudu v Českých Budějovicích z 3. 3. 2005, sp. zn. 5 Co 49/2005., ktorý je ako jediný k tejto problematike uvedený pod č. 98 v publikácii Přehled judikatury ve věcech promlčení a prekluze v soukromém právuVaške, V. Přehled judikatury ve věcech promlčení a prekluze v soukromém právu. ASPI, a.s., Praha 2006, s. 113.a podľa ktorého: „Promlčení příslušenství pohledávky je třeba posuzovat nezávisle na promlčení jistiny.“

V neposlednom rade je tu rozsudok Nejvyššího soudu České republikyRozsudok NS ČR z 26. 04. 2006, sp. zn. 32 Odo 466/2004, Soubor rozhodnutí Nejvyššího soudu C 4397.(ďalej aj „NS ČR“), kde sa NS ČR vysporiadava s premlčaním úrokov z omeškania nasledovne: „Nejvyšší soud neshledává pochybení odvolacího soudu, pokud v důsledku promlčení žalobcem uplatněných pohledávek zamítl i žalobu na přiznaní příslušenství těchto pohledávek, tj. smluvních úroků, ovšem pouze pro období následující po dni, kdy marným uplynutím promlčecí lhůty došlo k promlčení pohledávky (jistiny). Účinným vznesením námitky promlčení v soudním řízení dochádzí k zániku nároku, tj. subjektivní právo věřitele přestává být soudně vynutitelné (i když nadále trvá jako naturální právo). Tento účinek se projeví nejen ve vztahu k pohledávce, ale i k jejímu příslušenství představujícímu smluvní úrok, či úrok z prodlení. Proto nelze-li v důsledku promlčení pohledávku v soudním ...