Právo na život a žaloba na ochranu osobnosti

Marica PIROŠÍKOVÁ  
zástupkyňa Slovenskej republiky v konaní pred Európskym súdom pre ľudské práva a externá doktorandka katedry verejného práva Univerzity Roberta Schumana v Štrasburgu 

PIROŠÍKOVÁ, M.: Právo na život a žaloba na ochranu osobnosti. Justičná revue, 61, 2009, č. 4, s. 500 – 507. 

V zmysle § 11 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) má fyzická osoba právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy. V zmysle § 13 ods. 1 OZ má fyzická osoba právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie. V zmysle odseku 2 tohto ustanovenia má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti. V zmysle § 13 ods. 3 OZ výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.  

V praxi vnútroštátnych súdov sa už niekoľko rokov objavujú prípady, v ktorých žalobcovia využívajú žalobu na ochranu osobnosti ako prostriedok nápravy vo vzťahu k namietanému porušeniu práva na život a s tým súvisiacim neoprávneným zásahom do ich súkromného a rodinného života. Na tieto prípady už poukázali na stránkach Justičnej revue viacerí autori.Pozri napr. PIROŠÍKOVÁ, M.: Práva osoby poškodenej trestným činom z hľadiska judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. Justičná revue, 57, 2005, č. 12, s. 1525 – 1526 a 1531; BÁLINTOVÁ, M.: Žaloba na ochranu osobnosti a jej využitie v intenciách ochrany ľudských práv. Justičná revue, 58, 2006, č. 11, s. 1661.Pripomeniem niektoré z nich. 

V konaní vedenom Okresným súdom Žiar nad Hronom pod sp. zn. 7 C 818/96 sa žalobkyňa svojím návrhom domáhala náhrady nemajetkovej ujmy za neoprávnený zásah do jej osobnosti vo výške 250 000 Sk a náhrady nemajetkovej ujmy za neoprávnený zásah do osobnosti jej syna vo výške 250 000. Svoj návrh zdôvodnila skutočnosťou, že žalovaný sa svojím konaním dopustil trestného činu vraždy podľa § 219 ods. 2 Trestného zákona, na základe ktorého M. G., syn žalobkyne, umrel. ...