Pracovný pomer na dobu určitú

Čoraz častejšie sa v praxi zamestnanci stretávajú s uzatváraním pracovných pomerov na dobu určitú. Zmluvné strany spravidla uzavrú pracovnú zmluvu v trvaní jedného roka, pričom v prípade spokojnosti oboch zmluvných strán sa uzavrie dodatok k pracovnej zmluve, ktorým sa zmení doba trvania pracovného pomeru na dobu neurčitú.

Pracovným pomerom na určitú dobu je pracovný pomer, pri uzatváraní ktorého sa zamestnávateľ so zamestnancom dohodli na konkrétnej dĺžke jeho trvania a túto skutočnosť uviedli v písomnej pracovnej zmluve. Ak v pracovnej zmluve nie je výslovne určená doba trvania pracovného pomeru, ak pracovný pomer na určitú dobu nebol dohodnutý písomne alebo ak v pracovnej zmluve alebo pri jej zmene neboli splnené zákonné podmienky na uzatvorenie pracovného pomeru na dobu určitú, pôjde o pracovný pomer uzatvorený na neurčitý čas.

Po novelizácii Zákonníka práce zákonom č. 361/2012 Z. z. s účinnosťou od 1. januára 2013 možno dohodnúť pracovný pomer na určitú dobu najdlhšie na dva roky. Takýto pracovný pomer možno predĺžiť v rámci dvoch rokov najviac dvakrát. Zároveň najviac dvakrát v rámci dvoch rokov možno pracovný pomer na dobu určitú opätovne dohodnúť. V danom prípade pôjde o pracovný pomer, ktorý má vzniknúť pred uplynutím šiestich mesiacov po skončení predchádzajúceho pracovného pomeru na určitú dobu medzi tými istými účastníkmi.

Zákonník práce uprednostňuje uzatváranie pracovných pomerov na dobu neurčitú a vzhľadom na túto skutočnosť obmedzuje uzatváranie pracovných pomerov na dobu určitú ohraničením dĺžky doby, na ktorú môžu byť pracovné pomery na dobu určitú uzatvárané a určuje tak dôvody a okruh osôb, s ktorými je možné predlžovať alebo opätovne uzatvárať pracovný pomer na dobu určitú. Je to hlavne z toho dôvodu, aby zamestnávatelia zakladaním takýchto pracovných pomerov fakticky neobchádzali existujúcu pracovnoprávnu ochranu zamestnanca pred výpoveďou, aká mu prislúcha pri pracovnom pomere na neurčitý čas.

Zamestnanci, ktorým sa končí pracovný pomer na určitý čas, nemajú nárok na poskytnutie odstupného ani v prípade, že k jeho skončeniu dochádza v čase prebiehajúcich organizačných zmien u zamestnávateľa.

Z uvedeného vyplýva, že tretíkrát predĺžiť alebo opätovne dohodnúť pracovný pomer do dvoch rokov alebo nad dva roky je možné len z vecného zákonného dôvodu uvedeného v ust. § 48 ods. 4 Zákonníka práce, v zmysle ktorého je možné ďalšie predĺženie alebo opätovné dohodnutie pracovného pomeru na určitú dobu do dvoch rokov alebo nad dva roky len z dôvodu:

• zastupovania zamestnanca počas materskej dovolenky, rodičovskej dovolenky, dovolenky bezprostredne nadväzujúcej na materskú dovolenku alebo rodičovskú dovolenku, dočasnej pracovnej neschopnosti alebo zamestnanca, ktorý bol dlhodobo uvoľnený na výkon verejnej funkcie alebo odborovej funkcie.

Počas čerpania materskej dovolenky nesmie zamestnávateľ obsadiť pracovné miesto iným zamestnancom, iba ak na pracovný pomer na dobu určitú. Po skončení materskej dovolenky a po návrate do práce (do 28 ...