5. Forma „rozhodovania“ o pozastavení živnosti
Pozastavenie prevádzkovania živnosti na základe dobrovoľného rozhodnutia (žiadosti) podnikateľa sa (už) nevykonáva formou rozhodnutia živnostenského úradu v právnom rámci § 46 a § 47 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov. Z toho dôvodu účinky konania a „rozhodovania“ živnostenského úradu nemôžu nastať jeho právoplatnosťou.
Za súčasného právneho stavu stačí, aby osoba, ktorá chce prerušiť podnikanie – iba oznámila miestne príslušnému živnostenskému úradu dve dôležité skutočnosti – deň vzniku a deň ukončenia doby pozastavenej živnosti, prípadne dobu určenú v mesiacoch alebo rokoch na pozastavenie živnosti. Zásadne však platí, že živnostenský úrad nemôže akceptovať prípad, ak podnikateľ oznámi túto skutočnosť so spätnou účinnosťou.
POZNÁMKA
Z uvedeného vyplýva, že súčasne platná úprava regulujúca postup podnikateľov pri dobrovoľnom pozastavení prevádzkovania živnosti zároveň generuje aj nový právny okamih vzniku účinnosti pozastavenia živnosti tým, že sa neviaže na deň právoplatnosti rozhodnutia živnostenského úradu.
6. Obsah konania a „rozhodovania“ o pozastavení prevádzkovania živnosti
Obsah konania a rozhodovania živnostenského úradu predurčuje forma podaného podnetu podnikateľa a skutočnosť, že zákon nevyžaduje vydať o podanom oznámení osobitný rozhodovací správny akt. V tomto význame je predmetom činnosti živnostenského úradu iba posúdenie dodržania tých podmienok, ktoré živnostenský zákon s týmto inštitútom spája. A to je podmienka dodržania minimálnej 6-mesačnej a maximálnej 3-ročnej doby nepretržitého pozastavenia prevádzkovania živnosti.
V prípade ich dodržania dochádza k vzniku účinnosti pozastavenia živnosti zo zákona.
Príklady aplikácie na podanie a riešenie žiadosti o pozastavenie živnosti v praxi
- Vpraxi môžu vzniknúť v uvádzanej súvislosti pochybnosti, čo v prípade, ak podnikateľ písomne oznámi živnostenskému úradu, že pozastavuje prevádzkovanie živnosti na dobu, ktorá ...