Na úvod prehľad niektorých právnych predpisov používaných pri zamestnávaní zamestnancov v členení
- na pracovné a sociálne právo
- zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov,
- zákon NR č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde,
- nariadenie vlády SR č. 408/2010 Z. z., ktorým sa ustanovuje výška minimálnej mzdy,
- zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov,
- zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení v znení neskorších predpisov,
- zákon č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca a o zmene niektorých zákonov,
- zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
- zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti v znení neskorších predpisov,
- vyhláška Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny č. 44/2004 Z. z., ktorou sa vykonáva § 69 ods. 2 zákona č. 5/2004 Z. z.o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
- zákon č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov,
- na daňové právo
- zákon č. 595/2003 Z. z.o dani z príjmov v znení neskorších predpisov,
- zákon č. 511/1992 Zb.o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov,
- zákon č. 283/2002 Z. z.o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov,
- zákon č. 152/1994 Z. z.o sociálnom fonde a o zmene a doplnení zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov,
- a na iné právne normy, napr.
- zákon č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov,
- zákon č. 395/2002 Z. z.o archívoch a registratúrach a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
- zákon č. 124/2006 Z. z.o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v znení neskorších predpisov.
Harmonogram povinností pri zamestnávaní
Zamestnávateľ musí pri výkone svojej práce a zamestnávaní zamestnancov dodržiavať platné právne normy, ako aj dodržiavať zákonmi stanovené lehoty, ktoré sa vzťahujú na túto činnosť. Harmonogram povinností sa bude venovať tak personálnej, ako aj mzdovej oblasti, lebo spolu veľmi úzko súvisia, a to najmä podľa časovej postupnosti. Práce na kompletnej personálnej a mzdovej dokumentácii každého zamestnanca si vyžadujú dôkladnú sústredenosť a neustále sebavzdelávanie, pretože nových informácií a povinností stále pribúda, a to najmä neustálymi zmenami v legislatíve.

Vznik zamestnávateľa
Povinnosti podľa zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov
Zákonník práceupravuje individuálne pracovnoprávne vzťahy v súvislosti so zamestnávaním fyzických osôb právnickými alebo fyzickými osobami a kolektívne pracovnoprávne vzťahy. Fyzická osoba – podnikateľ, ktorá zamestnáva aspoň jednu inú fyzickú osobu v pracovnoprávnom vzťahu, sa stáva zamestnávateľom. Keď je zamestnávateľom fyzická osoba, v pracovnoprávnych vzťahoch vystupuje a vykonáva právne úkony osobne.
Ak je podnikateľ zároveň aj zamestnávateľom, je povinný dodržiavať všetky povinnosti, ktoré preňho zo vzťahu zamestnávateľ – zamestnanec vyplývajú. Najdôležitejším všeobecne záväzným pracovnoprávnym predpisom Slovenskej republiky upravujúcim vznik pracovnoprávnych vzťahov je Zákonník práce. Nadobudol účinnosť dňom 1. 4. 2002 (okrem niektorých ustanovení, ktoré nadobudli účinnosť dňom vstupu SR do Európskej únie – dňom 1. 5. 2004). Novely dopĺňajúce a upravujúce Zákonník práce nadobúdali účinnosť postupne. Posledná schválená novela Zákonník práce č. 257/2011 Z. z. nadobúda účinnosť dňom 1. septembra 2011.
Pracovnoprávne vzťahy vznikajú najskôr uzatvorením pracovnej zmluvy alebo dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Fyzická osoba má spôsobilosť nadobúdať práva a brať na seba povinnosti vyplývajúce z pracovnoprávnych vzťahov ako zamestnanec až dovŕšením 15 rokov veku a ukončením školskej dochádzky. Pritom deň nástupu do práce nesmie predchádzať dňu, keď fyzická osoba skončí povinnú školskú dochádzku.
Dohodu o hmotnej zodpovednosti možno uzatvoriť so zamestnancom najskôr v deň, keď dovŕši 18 rokov veku.
Výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi a nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu alebo spoluzamestnancov (zákaz diskriminácie).
Pracovnoprávne vzťahy medzi zamestnancom a zamestnávateľom sa realizujú buď prácami vykonávanými v pracovnom pomere, alebo prácami vykonávanými mimo pracovného pomeru.
Pracovný pomer
Zamestnávatelia sú povinní zabezpečovať prevádzkovanie svojej činnosti prednostne zamestnancami v pracovnom pomere.
Pred uzatvorením pracovnej zmluvy je zamestnávateľ povinný oboznámiť fyzickú osobu s právami a povinnosťami, ktoré pre ňu vyplynú z pracovnej zmluvy, s pracovnými a mzdovými podmienkami, za ktorých má prácu vykonávať.
Ak sa na výkon práce vyžaduje zdravotná spôsobilosť alebo psychická spôsobilosť na prácu, zamestnávateľ môže uzatvoriť pracovnú zmluvu len s fyzickou osobou zdravotne alebo psychicky spôsobilou na takúto prácu.
Pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Jedno písomné vyhotovenie pracovnej zmluvy je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi (§ 42 až § 53 Zákonníka práce).
V pracovnej zmluve je zamestnávateľ povinný dohodnúť so zamestnancom tieto podstatné náležitosti:
a) druh práce, na ktorý sa zamestnanec prijíma (opis pracovných činností),
b) miesto výkonu práce (obec, miesto podnikania fyzickej osoby, prevádzkareň a pod.),
c) deň nástupu do práce,
d) mzdové podmienky (zodpovedajúce stupňu náročnosti práce príslušného pracovného miesta),ak nie sú dohodnuté v kolektívnej zmluve a
e) pracovné podmienky.
Pracovnými podmienkami sú:
- výplatné termíny,
- rozvrhnutie pracovného času,
- výmera dovolenky, na ktorú má zamestnanec nárok a
- dĺžka výpovednej doby.
Pracovné podmienky nemusia byť v pracovnej zmluve podrobne opísané, stačí uviesť odkaz na príslušné ustanovenia Zákonníka práce, ak je vo firme uzatvorená kolektívna zmluva, stačí uviesť odkaz na ustanovenia kolektívnej zmluvy.
Nové znenie Zákonníka práce:
Od 1. septembra 2011 platí nové ustanovenie: „Ak v pracovnej zmluve nie sú dohodnuté mzdové podmienky a účinnosť ustanovení kolektívnej zmluvy, na ktoré pracovná zmluva odkazuje, sa skončila, mzdové podmienky dohodnuté v kolektívnej zmluve sa považujú za mzdové podmienky dohodnuté v pracovnej zmluve až do dohodnutia nových mzdových podmienok v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve, najviac po dobu 12 mesiacov.“
Vymenované pracovné podmienky v písm. e) tiež nemusia byť nevyhnutne uvedené v pracovnej zmluve, ale zamestnávateľ je povinný do jedného ...